Prvýkrát spieval a tancoval na pódiu ako trojročný v detskom folklórnom súbore. Keď mal osem rokov, vybral si ho Peter Nagy v konkurze pre album, ktorého pilotným singlom bola pieseň Bobi. Vďaka hitu ho poznalo celé Slovensko.
Dnes pôsobí MARTIN MADEJ ako herec vo viacerých divadlách. Ako sám hovorí, nemyslí si, že v živote ešte dosiahne niečo také veľké, aby ľudia zabudli na jeho spevácku kariéru. „Ak by ma teraz obsadili do nejakého seriálu a stal by som sa známy už aj medzi mladšou generáciou, ktorá si Bobiho nepamätá, stále tu je staršia generácia, ktorá sa rada pripomenie,“ hovorí.
Najvýraznejšou postavou jeho hereckej kariéry je jednoznačne Jozef Tiso. Stvárňuje ho v inscenácii Hitlerov prezident v DPOH a hrá ho tak, že je divák na pochybách, či v Tisovi nebolo i trochu ľudskosti.
„Bolo by nezaujímavé, keby sme hrali Tisa ako obyčajného zloducha, ktorý je od začiatku do konca zlý,“ hovorí pre SME Madej s tým, že súcit voči Tisovi nenašiel. Uvedomil si, že sa o ňom netreba zhovárať ako o nejakej kontroverznej postave: historici predsa majú jasno v tom, aký bol.
Okrem herectva vkročil aj do sveta politiky. Od apríla sa stal asistentom poslanca PS Branislava Vanča v oblasti komunikácie. „Viem, že teraz budú ľudia hovoriť, že som politický aktivista. To už veľmi ťažko ovplyvním,“ hovorí.
V rozhovore sa dočítate:
- ako pristupoval k postave Jozefa Tisa a ako ho vnímal,
- prečo ho nehral ako zloducha na prvú,
- či úmyselne ignorujeme časť našej histórie,
- prečo sa rozhodol robiť asistenta poslancovi a či sa neobával, že mu to uškodí,
- či je pre svoju generáciu stále ten, čo spieva Môj malý pes Bobi,
- či mu predurčila detská kariéra jeho život.
Pred dvadsiatimi rokmi hral Jozefa Tisa Marián Labuda starší v monodráme v bratislavskom divadle Aréna, potom ho v obnovenej premiére hral Marián Labuda mladší. Neobávali ste sa porovnávania?
Labudovcov mám v obrovskej úcte. No snažil som sa nepripúšťať si to, lebo by som potom azda ani nespal. Navyše si myslím, že v umení by sme nemali porovnávať.
Akú mieru zodpovednosti ste cítili, že budete stvárňovať Tisa?
Samozrejme som si dohľadal o Jozefovi Tisovi viac informácií, lebo musím priznať, že som „skvelou“ ukážkou toho, ako u nás nefunguje výučba dejepisu.
Hoci som si myslel, že o Tisovi niečo viem, nebolo toho veľa. Cítil som, že musím urobiť všetko pre to, aby sa medzi ľudí dostali pravdivé dejiny.
Ďalej bolo dôležité uvedomiť si, že o Tisovi sa netreba zhovárať ako o nejakej kontroverznej postave, pretože historici majú jasno v tom, aký bol.

Hovoríte, že ste sa museli aj dovzdelať. Ako ste teda vnímali Tisa predtým?
Hanbím sa za to, no nevnímal som ho nijak. Skrátka som vedel, že rozhodne nie je najlepšou postavou našich dejín a že môže za veľmi veľa zničených ľudských životov.
Ako zaznie aj v inscenácii: Hriechom nie je len to, keď človek zlo spácha, ale aj to, keď o ňom vie a nezabraňuje mu, alebo nespraví nič pre to, aby mu zabránil. Tiso rozhodne mal šancu, aby zachránil Židov od koncentračných táborov.
Postupne som sa dozvedal čoraz viac informácií. Mali sme šťastie, že sme pracovali s režisérkou Valeriou Schulczovou a autorkou Ľubou Lesnou, ktoré boli absolútne historicky zorientované. Všetko, čo nám rozprávali pri štúdiu hry, bolo podložené dokumentmi, faktami. Nemám žiadne pochybnosti o tom, že jeho úloha v našej histórii nebola pozitívna.
Na inscenáciu sa boli pozrieť aj žiaci zo stredných škôl. Vzdelávanie takouto formou je pre nich omnoho záživnejšie, akoby si mali len prečítať v učebnici niečo o slovenskom štáte. Všetci, ktorí majú nejaký vplyv, by sa mali snažiť o to, aby sme poznali naše dejiny. Ide o minulosť, ktorú máme v našich génoch a ktorej by sme sa mali v budúcnosti vyhnúť.

Tiso je v inscenácii konfrontovaný s osudmi rôznych ľudí, no hoci vidí dôsledky svojich rozhodnutí, nič ním nepohlo: považuje sa za martýra, cíti sa ako politický väzeň. Ako ste k postave Tisa pristupovali?
Čím viac sme sa s našimi kolegami a historikmi zhovárali o tom, či Tiso konal s plným vedomím, tým viac sme sa utvrdzovali v tom, že o všetkom vedel. Bol presvedčený, že Židov sa treba zbaviť. Hrať ho však ako zlého na prvú by však bolo príliš jednoduché.
Preto som sa snažil vybrať zopár momentov, pri ktorých aj divák môže byť na pochybách, či v Tisovi nebolo trochu ľudskosti. Predsa len, aj to ľudské v nás vie byť niekedy zlé. Bolo by nezaujímavé, keby sme hrali Tisa ako obyčajného zloducha, ktorý je od začiatku do konca zlý. Všetci vieme, ako to dopadlo: že ak by mohol spraviť znova tie isté rozhodnutia, urobil by ich.