Heinz Rutha na mladých mužov pôsobil ako magnet. Obdivovali ho, chceli byť v jeho blízkosti a počúvať myšlienky, s ktorými sa nikdy predtým nestretli. Určite nie doma. Tento muž mal vo svojej knižnici tisícky kníh, videl individuálne talenty chlapcov a chcel, aby ich rozvíjali. Zároveň ich však viedol k tomu, aby boli súčasťou dobre trénovanej masy. Aby dávali na obdiv svoju fyzickú silu a stali sa jadrom autonómie sudetských Nemcov.
Keď ho obvinili z vtedy nelegálnej homosexuality a najmä zo zneužívania svojich zverencov, išlo o najväčší sexuálny škandál predvojnového Československa.
Medzinárodný festival Divadelná Nitra uviedol vo svojom programe inscenáciu českého režiséra Jana Moceka Wandervogel, inšpirovanú knihou britského historika Marka Cornwalla Čertova zeď. V jej centre je nielen kontroverzná osobnosť Heinza Ruthu, ale aj staronový pohľad na maskulinitu, vytváranie uzavretých bratstiev a najmä na zneužívanie moci.
Myslel to dobre a jediný mal oblečenie
„Divadlo však nemá byť o tom, čo je dobré a čo je zlé. Nikto vám v ňom nemá hovoriť, čo si máte myslieť,“ povedal počas festivalovej diskusie režisér Mocek. Jeho inscenácia skutočne dáva oveľa viac otázok než odpovedí. No pri hrdinovi a zároveň antihrdinovi Ruthovi to inak ani nejde.
Bol predstaviteľom viacerých menšín a zároveň bol radikálny fašista. Po skúsenosti s prvou svetovou vojnou odmietal násilie, no zároveň vedome formoval polovojenskú organizáciu. Celý život zasvätil mladým mužom, ale vzal si ho pod váhou obvinení z ich sexuálneho zneužívania. Denníky, ktoré sa stali základom práce historika Cornwalla, sú plné vznešených myšlienok, hlbokého obdivu k prírode a presvedčenia, že všetko, čo robí, koná v dobrom úmysle.
„Bol to dobrý človek a myslel to dobre,“ vraví v jednej chvíli herec Philipp Schenker, ktorý ho predstavuje. Ibaže okolo neho stoja štyria nahí herci a citujú záznamy z vyšetrovacích spisov. Z nich vyplýva, že Rutha svoju silnú pozíciu v životoch mladých mužov využíval aj na vlastné uspokojenie.
