BRATISLAVA. Okolnosti prevozu busty Cecílie Gonzagovej vzbudzujú otázky a nedôveru, hovoria odborníci, a majú podozrenie, že boli porušené viaceré zákony.
Vyzývajú preto ministerstvo kultúry, aby vrátilo bustu do Spišského múzea v Levoči a pomohlo múzeu zabezpečiť adekvátne výstavné priestory na sprístupnenie diela.
Vzácnu bustu renesančného autora Donatella, ktorá zobrazuje Cecíliu Gonzagovú, odviezli z Levoče 29. mája v sprievode ozbrojeného komanda. Pri prevoze bol prítomný aj generálny tajomník služobného úradu ministerstva kultúry Lukáš Machala. Mramorová busta bola uložená v depozitári Spišského múzea v centre mesta. Teraz sa nachádza v priestoroch Centra bezpečnostno-technických činností ministerstva vnútra v Topoľčiankach.
"Dodnes nebola zverejnená zmluva ani faktúra či iný typ dokumentu s prepravnou spoločnosťou, ktorá transport diela realizovala. Vznikajú tak otázky, kto transport platil a s akým záujmom," hovorila v pondelok na tlačovej besede antropologička Ivana Rumanová s tým, že nie je zrejmé, kto v súčasnosti zabezpečuje odbornú ochranu busty, ako to stanovuje zákon.
Okrem toho neexistuje zmluva medzi rezortom kultúry a Slovenským národným múzeom, zverejnená nebola ani zmluva s ministerstvom vnútra.
"Rovnako nie je jasný aktuálny poistný vzťah k dielu," konštatovala.
Odborná verejnosť preto vyzýva kontrolné orgány a orgány činné v trestnom konaní, aby prešetrili postup ministerstva kultúry a vykonali nápravu, ktorá bude zahŕňať aj vyvodenie zodpovednosti všetkých, ktorí mohli pochybiť.
Rovnako sa vyjadril aj Moritz Csáky, ktorého rodina pred rokom 1945 vlastnila bustu, ako aj viaceré ďalšie predmety, ktoré sú aktuálne v zbierke Spišského múzea.
Nie je dôvod, aby bolo dielo skryté
"Dielo je v takom technickom stave, že môže byť kedykoľvek vystavené. Nie je dôvod na to, aby bolo skryté pred očami odborníkov a verejnosti," povedal počas tlačovej besedy, ktorú zvolala platforma Otvorená kultúra, reštaurátor Jakub Huba. Výskum diela prebieha už šiesty rok. A mohol pokračovať, keby sa busta aj naďalej nachádzala v - ako sám uviedol - bezpečných priestoroch v Levoči. Huba spolupracoval na materiálovom výskume spoločne s historičkou umenia Martou Herucovou.
Huba poukázal na to, že takéto významné diela sa v zahraničí nesťahujú z expozície, dokonca sa aj niektoré reštaurujú priamo v múzeu. "Ide o priamu propagáciu múzea, osvetu a zisk pre región. Nie je nutné reštaurovať a robiť náročný výskum predtým, ako dielo vystavíme, pretože dielo je možné vystavovať už teraz," vysvetlil.
Poznamenal, že hoci ministerka kultúry a nominantka SNS Martina Šimkovičová uviedla, že bustu previezli aj preto, aby ju ďalej skúmali a overili jej pravosť, ministerstvo kultúry neudalo, o aký typ špecializovaného výskumu má záujem, či akí odborníci prídu bustu skúmať. "Môžu prísť pokojne aj do Levoče. Ide zároveň o záležitosti, ktoré trvajú dlho, je to niečo, čo musí byť vopred dohodnuté," hovoril s tým, že by sa mohlo stať, že dielo bude mesiace a roky v Topoľčiankach v budove, ktorá nemá štatút zbierkovej či fondovej inštitúcie.
Herucová: Za výskumom si stojím, akých odborníkov ministerka nájde, je aj vecou peňazí Čítajte Neboli dodržané podmienky na prevoz
Odborníci ďalej vysvetlili, že zákon o múzeách a galériách v zásade ustanovuje iba tri prípady, kedy môžu zbierkové predmety opustiť inštitúcie: Môže sa tak stať v prípade výpožičky predmetov inej inštitúcii, na prezentačné alebo výskumné účely.
Druhou možnosťou je vývoz diela do zahraničia za zákonom stanovených podmienok, na účely prezentácie, výskumu, reštaurovania alebo konzervovania. Treťou je vyhlásenie mimoriadneho stavu alebo krízového stavu, napríklad v prípade prírodnej katastrofy, vojnového stavu, požiaru či epidémie.
"Iba v poslednom z uvedených prípadov zabezpečuje ochranu zbierkových predmetov ministerstvo kultúry," vysvetľujú.
Okrem spomínaných prípadov môže dielo opustiť priestory múzea či galérie len výnimočne – napríklad ak ho táto inštitúcia presúva na odborné ošetrenie.
"Žiadny z týchto prípadov však podľa všetkého nenastal a zákonné podmienky na prevoz diela zo SNM ‒ Spišského múzea neboli naplnené," zdôraznili.
Exriaditeľ múzea o buste: Za 25 rokov nezažil, aby bol pri prevoze ministerský úradník ako Machala Čítajte Chceli spraviť expozíciu
Bývalá riaditeľka Spišského múzea v Levoči Mária Novotná si myslí, že išlo o zbytočný zásah a vnesenie napätia medzi centrom a regiónom. Ľudia podľa nej vnímajú situáciu veľmi citlivo.
"Vzniká dojem, že ide o dielo, ktoré patrí všetkým. Ide predovšetkým o majetok Slovenskej republiky, ktorý je v správe niekoho, kto za to zodpovedá. Z vašich daní je platená inštitúcia, ktorá má vykonávať odborné činnosti a má zodpovednosť pred ľuďmi, ako s dielom narábať," zdôraznila Novotná. Múzeum sa o bustu staralo päťdesiat rokov.
"Som presvedčená, že pri dobrej komunikácii ministerstva ako zriaďovateľa a Slovenského národného múzea je možné podniknúť všetky kroky, aby dielo bolo bezpečne naspäť vrátené, uložené a minimálne prezentované na výstave," konštatovala.
Plán Spišského múzea bol, že sa spraví expozícia, ktorá mala prezentovať význam šľachtickej rodiny Csákyovcov pre históriu a kultúru Slovenska, hlavne Spiša a v rámci nej sa vystaví aj busta.
Bývalá riaditeľka Spišského múzea v Levoči Mária Novotná počas vystúpenia na brífingu Platformy Slobodného múzejníctva, Otvorenej Kultúry! ku kauze busty Cecilie Gonzagy. (zdroj: TASR/Pavel Neubauer)
Bustu riešil výbor. Spomínali Machalu, bezpečnostný incident, utajovanie aj poistenie Čítajte Dúfa, že sa nestane obeťou vyvlastnenia
Situáciu prostredníctvom vyjadrenia komentoval aj Moritz Csáky, ktorého rodina pred rokom 1945 vlastnila bustu.
Napísal, že je vďačný za to, ako je o artefakty, ktoré pôvodne vlastnila jeho rodina, dobre postarané v Spišskom múzeu v Levoči.
„Nepochybne sú súčasťou bohatého kultúrneho dedičstva tejto krajiny. Moja rodina si preto neuplatňuje žiadne nároky na reštitúciu týchto artefaktov, ktoré boli vyvlastnené po roku 1945. Varujem však pred tým, aby sa jednotlivé artefakty stali hračkou mocensko-politických alebo obchodných špekulácií. Nie sú majetkom štátnej inštitúcie, ministerstva či jednotlivca a nie je možné s nimi svojvoľne nakladať," uviedol Csáky.
Pokračoval, že práve vďaka bývalej riaditeľke múzea Márii Novotnej a výskumu Marty Herucovej sa busta stala známou aj v medzinárodnom kontexte. "Dúfam preto, že busta sa nestane obeťou druhého vyvlastnenia a opäť nájde dôstojné a čestné miesto v Spišskom múzeu v Levoči, kam patrí," dodal.
V záujme nápravy súčasného stavu iniciovala 6. júna Platforma slobodného múzejníctva v spolupráci s platformou Otvorená Kultúra! verejnú výzvu Vráťte bustu do Levoče!
Podpísalo ju viac než dvadsať organizácií pôsobiacich v oblasti ochrany kultúrneho dedičstva a starostlivosti o zbierky a viac než 120 odborníkov a odborníčok z oblasti múzejníctva, pamiatkovej ochrany, archeológie, vizuálneho umenia a iných odborov umenia a kultúry. K 8. júnu sa pod výzvu podpísalo viac než 2500 ľudí.
