Nikdy neprahla po tom, aby bola stredobodom pozornosti. Keď v roku 2003 vyhrala so svojimi pesničkami autorskú súťaž Coca-Cola Popstar, víťazstvo najskôr odmietla. Speváčka a ilustrátorka ZUZANA SMATANOVÁ má aj po viac ako 20 rokoch stále pevné miesto na slovenskej hudobnej scéne, na konte má mnoho hudobných ocenení a po novom sa venuje ilustrovaniu.
Pred niekoľkými rokmi si prešla vyhorením a ťažkou depresiou. Odvtedy šíri osvetu o duševnom zdraví. Ohlásila sa aj vtedy, keď ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nom. SNS) kritizovala bývalú riaditeľku Bibiany, že zamestnala dvoch ľudí, ktorí navštevovali psychiatra.
"Ozvala by som sa kedykoľvek, keby sa podobne vyjadril hociktorý verejný činiteľ či verejne známa osoba. Ozvala som sa spoločensky, nie politicky. Pre mňa išlo naozaj o zásadnú spoločenskú tému," vysvetľuje.
Ako sama vraví, postupne našla zmysel života v obyčajnom bytí. Rovnako si uvedomila, že nemusí byť perfekcionistkou. "Už nemusím robiť veci na 120 percent. Stačí aj 95," hovorí.
V rozhovore sa dočítate:
- Aká sa za mlada vyrovnávala s úspechom,
- aké skúsenosti mala s bulvárom,
- či sa počas kariéry prispôsobovala trendom,
- čo sa o sebe naučila,
- prečo je pre ňu svet ilustrácie prirodzený.
Ubehlo vyše 20 rokov, odkedy ste vyhrali súťaž Coca-Cola Popstar, čo odštartovalo vašu kariéru. Ako si na to spomínate?
Víťazstvo som najskôr odmietla, čomu sa všetci čudovali. No ja som súťaž brala len ako pokus ukázať svoju hudbu niekomu inému, než bola moja rodina, priatelia a spolužiačky.
Bolo to pre mňa veľmi stresujúce. Bola som viac vydesená ako šťastná. Cítila som tlak, napätie, neistotu. Nikdy som neprahla po tom, aby som bola stredobodom pozornosti či v žiari reflektorov. Bola som viac introvertná, sivá myš.
Ako ste sa s tým vyrovnávali?
Pomaly, mala som pri sebe zopár kamarátov, ktorí so mnou hrali v kapele. Hovorili mi, aby som sa nebála a aby som hlavne zostala sama sebou. Rodičia ma vychovali tak, aby som zostala vždy svoja a pokorná. Mala som to teda v sebe silno zabudované.
Aj pri väčších úspechoch som sa držala nohami pevne na zemi.
Diváci sa pozerali na ozajstných ľudí s príbehmi, spomína na jednu z prvých reality šou Kasenčáková Čítajte Vytvárali ste si aj nejaké hranice?
Premýšľala som nad tým, čo chcem dosiahnuť a kým chcem byť. Najviac ma baví písanie pesničiek, dokonca viac ako spievanie. Som viac pesničkárka než speváčka. Ak by som totiž nepísala texty, nespievala by som.
Vedela som, kto som. Na pozlátku šoubiznisu som sa pozerala veľmi triezvo. Šla som za svojou vidinou toho, že chcem byť umelkyňou.
Aké skúsenosti ste mali s bulvárom?
Pýtala som sa samej seba, čo je pre mňa prirodzené. Nie som človek, čo ukazuje súkromie verejnosti. Udržala som si to doteraz. Iste, sú ľudia, ktorým to vyhovuje, no ja som nikdy taká nebola. O mne vedia najviac moji najbližší kamaráti a to mi stačí.
Hranice si určujem ja. Každý sa pýta, ako to robím. Je to jednoduché: nerozprávam o tom. Dokonca si myslím, že v súkromí mám veľmi obyčajný život.
Ela Tolstova: Glastonbury nás naučilo nebáť sa veľkých cieľov, ale ani sa na ne neupínať Čítajte Predpokladali ste vo svojich začiatkoch, že sa vám bude dariť?
Netušila som, kam ma vietor zaveje. Podstatné pre mňa bolo neuhnúť samej sebe, mojim zásadám, presvedčeniam. Nikdy som nebrala vystúpenia na politických kampaniach a ani to nikdy neurobím. Mala som ponuky moderovať, porotcovať rôzne šou, no nebolo to nič pre mňa. Som aktívnou umelkyňou, sama som posudzovaná, prečo by som mala súdiť iných?
Často som viedla vnútorné rozhovory o tom, čo je pre mňa vhodné. Možno som o mnohé príležitosti prišla, no neprekáža mi to.
Prispôsobovali ste sa nejakým trendom?
Každý interpret, ktorý tvorí a vie, čo chce, rozmýšľa, čo by sa páčilo jeho fanúšikom. Ja som si vytvorila svoj jazyk, ktorým sa prihováram vlastnému publiku.
Trendy ma neobišli. No skutočne som rokmi zistila, že nie sú tým, čo ma definuje. Najväčšia originalita z nás vychádza vtedy, keď sme samými sebou. To je pre nás určujúce.
Trendami sa neriadim ani na instagrame či v móde. Aj keď mnohé osobnosti začali robiť reklamy, či propagovať nejaké módne kúsky, vyhla som sa tomu. Nechcem, aby to vyznelo hlúpo, no robila som to cielene. Ide totiž o chvíľkový závan a čo má byť trvalé, vydrží práve pre originalitu a nie pobláznenie.
Bolo ťažké zostať vernou samej sebe?
Človek často váha. Mnoho ponúk je zaujímavých, no dôležité je si so sebou sadnúť a uvedomiť si, čo od kariéry očakávame. Mňa namiesto krátkodobých cieľov a pozlátky lákala vízia za horizontom.
V rokoch 2019 - 2020 ste si prešli vyhorením a ťažkou depresiou. Ako sa máte teraz?
