Chcel byť ako Bezos a Musk, chcel patriť k „mužom s veľkým vtákom“. Túžil po nesmrteľnosti alebo aspoň sláve po smrti, a aj sa mu to podarilo.
V mladosti hltal Star Wars a Star Trek, sníval, že dobyje vesmír. Potom si uvedomil, že výpravy za dobrodružstvom môže podniknúť aj pod morom, a tak začal s expertmi z Washingtonskej univerzity vyvíjať komerčný typ ponorky.
Jeho biznis plánom bolo voziť turistov k vraku Titanicu a predať im zážitok, aký nedokáže sprostredkovať ani najdokonalejšia 3D animácia.
Stockton Rush urobil všetko preto, aby sa k svojmu cieľu dostal.
Degradovaní policajti sú hitom. Po absolvovaní psychoterapie môže ich sila ešte narásť Čítajte Keď v júni 2023 jeho ponorka s menom Titan implodovala v Atlantickom oceáne pri kanadskom Newfoundland, málokto mal takú širokú fantáziu, aby vedel obsiahnuť, čo za fyzikálny jav to je.
Druhou neznámou vtedy zostalo, ako niekto mohol dopustiť, že ponorka bez akýchkoľvek certifikátov mohla vôbec vyplávať. Svetové médiá ešte nemali dostatok informácií o tom, že za obrovskou tragédiou stálo predovšetkým obrovské a neovládateľné ľudské ego.
Vďaka dokumentárnemu filmu s názvom Titan: Nešťastie menom OceanGate si to ego možno už plasticky predstaviť.
Ruská ruleta alebo experiment s ľudskou posádkou
V dokumentoch, ktoré rekonštruujú podobné udalosti a katastrofy, zvyčajne vystupujú svedkovia s rôznym typom skúseností, zážitkov, postrehom. Ich ľudský a profesionálny názor na vec býva stavebným kameňom rozprávaného príbehu.
Aj vo filme Titan: Nešťastie menom OceanGate je ich niekoľko. Najprv boli nadšení z toho, čo chce Rush so svojou spoločnosťou OceanGate dokázať. Boli to vedci, technici, inžinieri. Považovali za splnený sen, že to, čo študovali, budú môcť využiť v zrušujúcej praxi.
Stockton Rush vyvíjal ponorku z uhlíkových vlákien. Taká bola ľahšia aj cenovo dostupná ako bežné ponorky. Problém bol, že uhlíkové vlákna veľa praskali a na trupe vznikali trhliny.
