K znakom kvality filmových festivalov patrí, že majú okrem hlavnej poroty aj porotu zloženú z členov medzinárodnej federácie filmových kritikov FIPRESCI. Tento rok ju bude mať prvý raz aj IFF Art Film Košice.
Jeho riaditeľ MARTIN PALÚCH hovorí, že to pomôže slovenským tvorcom. Vďaka pozornosti zahraničných kritikov sa dostanú do povedomia v iných krajinách a ich filmy budú reflektované s odstupom a v bohatšom kontexte.
Festival v Košiciach sa začína piatok 20. júna. Martin Palúch v tomto rozhovore spomína tie, ktoré v jeho selekcii zasvietili. Vysvetľuje dôvody, prečo do programu patrí aj to, čo u niekoho vzbudzuje pochybnosti a spomína okolnosti, pre ktoré sa zas doň iné filmy nedostali.
Myslí si, že v čase, keď sa dynamicky menia štruktúry produkcie, prístup k filmovým dielam a mení sa aj samotné publikum, by ponuku festivalu mali využiť predovšetkým mladí slovenskí diváci.
V rozhovore sa dočítate:
- čo čakať od otváracieho filmu inšpirovaného Ťapákovcami
- prečo bude slovenský film o Duchoňovi vo Varoch a nie v Košiciach
- čo zaujímavé sa vytvorilo na Slovensku
- ako vyznievame v porovnaní s českými filmármi
- aké témy filmového priemyslu dnes u nás rezonujú
- prečo bude v Košiciach miniséria Miki
- prečo oceňujú mladého Milana Ondríka
- čo sú dnes úlohy festivalu a ako môže pomôcť slovenskému filmu.
Festival otvára film Kronika večných snílkov. Jeho režisér Rastislav Boroš mal naposledy v kinách komédiu Čierne na bielom koni, čo bol dosť ironický komentár života na Slovenska. Čo možno čakať od jeho novinky?
Boroš sa inšpiroval Ťapákovcami Boženy Slančíkovej Timravy. Nakoniec zmenil názov, čo je dobre, pretože ide o absolútne voľnú adaptáciu. Vo vidieckom prostredí modeluje archetypálne postavy a ich osobné vzťahy. V jeho príbehu sú dôležité ženy, niektoré sú aj mŕtve, vracajú sa zo záhrobia a strašia svojich mužov. Je tam veľa recesie, grotesknosti aj magických prvkov.
Ťapákovci, to je dosť ironický pohľad na Slovákov.
Áno, možno povedať, že film Kronika večných snílkov vystihuje naše zápecníctvo a to, ako neustále premýšľame nad filozofickými pojmami, respektíve nad nesmrteľnosťou chrústa. Myslím si, že každý z nás sa tam istým spôsobom nájde.

Na festivale v Karlových Varoch bude mať v júli premiéru film o Duchoňovi. Prečo ho tvorcovia nechceli predstaviť radšej doma?
Dlho sme sa oň usilovali. Ale, ako sa hovorí, vyššia berie. Vedenie karlovarského festivalu trvá na tom, že ak je film v ich programe, musí tam mať prvé svetové uvedenie. Snažili sme sa dohodnúť, ale tvorcovia uprednostnili Vary pred nami. Rešpektujeme to, hoci si myslím, že z hľadiska kampane, reklamy a návštevnosti by pre film malo väčší efekt, keby sa premietol doma v Košiciach. Rôzne festivaly majú rôzne politiky, často narážame na podobné animozity. Samozrejme, všetkým prajem len to najlepšie.
Okolo filmov Miki a Černák bolo v spoločnosti veľa debaty o tom, či bol portrét mafiána uchopený správne. Vy máte v programe novú minisériu s názvom Miki. Prečo si myslíte, že na festival patrí?
Že sme ho zaradili do programu, k tomu nás viedlo viacero dôvodov. Jedným z nich je, že Milan Ondrík bude tento rok laureátom Hercovej misie. Druhým, že filmy o ľuďoch zo zločineckého prostrediach sa v iných krajinách nakrúcajú bežne. Samozrejme, môžeme sa sporiť o to, ako bol Mikuláš Černák filmovo spracovaný, no Milan Ondrík ho zahral skvelo. A napokon, minisérie sú našou novinkou, tento rok máme dve.
Okrem Mikiho uvádzame televíznu minisériu Miša v Košiciach. Je to zaujímavý projekt už len tým, že vznikol s podporou Košického samosprávneho kraja, ktorý začal filmárom finančne pomáhať, ak sa tam rozhodnú nakrúcať. Táto miniséria je o ambicióznej reportérke TV Joj, ktorú po chybe prevelia z Bratislavy do Košíc.
Spomenuli sme Milana Ondríka. Je to pomerne mladý laureát Hercovej misie.
To je pravda, je mladý. No presadil som si ho, pretože doteraz sme oceňovali hercov, čo už mali kariéru za sebou.