Od dobrých chlapcov sa prepracoval k úlohám morálne pokrivených právnikov, dedinských vexlákov či úchylných taxikárov.
Dozrel som do nich, smeje sa herec MATÚŠ KVIETIK a dodáva, že ľudí po tých dobráckych úlohách prekvapuje cynickým humorom.
Nedávno prišiel o slávneho deda Štefana Kvietika, s ktorým si nikdy neskočil do vlasov, i keď mali úplne odlišné svetonázory.
Teší sa z práce na seriáli Nemocnica a v závere 13. sezóny sľubuje divákom poriadny šok.
Do seriálu Nemocnica sa vrátilo veľa pôvodných hercov. Vy patríte ku staronovým alebo novším postavám?
No to je otázka! V Nemocnici som už pred časom hral nepríjemného manžela postavy, ktorú hrala Rebeka Poláková, potom sa ich dejová linka skončila. A neskôr som sa objavil ako právnik Drahoš Kolár.
Vy ste hrali v jednom seriáli dve rozdielne postavy?
Hej (Smiech.) Ale mal som fúzy, takže nikto si to určite nevšimol.
Postava právnika Drahoša Kolára má mať teraz v seriáli oveľa väčší priestor. Čo sa s ním bude diať?
Kolár je postava – ako to povedať – eticky vajatavá? Nekoná celkom eticky, ale má svoju vlastnú logiku vo veciach. Nejde o zlého človeka, len spôsob, akým rieši svoje ciele, nie je vždy úplne legálny a správny a čím ďalej, tým viac bude zjavné, o čo mu reálne v tomto príbehu ide.

Na konci 13. série divákov čaká možno šok. Bolo celkom zábavné vidieť ľudí, ktorí pracujú na Nemocnici veľa rokov, ako sa čudovali, keď si prečítali scenár: Toto v tomto seriáli môžeme urobiť?
Scenáristi vám dávajú zabrať?
Keď som nastúpil do postavy, mal som pocit, že scenáristi akoby ju len hľadali. Od 13. série je už jasné, o čo jej ide, a tak koná konzistentne. Úprimne – a toto naozaj nie je z mojej strany nejaká PR odpoveď – veľmi dobre sa mi hrá.
Konečne je to mimo mojej mustry, mimo typu postáv, ktoré mi dovtedy televízie permanentne dávali. Teší ma, že nehrám to isté dookola.
A čo vám predtým dávali televízie?
Dobrých chlapcov a podobne.
Už ste dospeli do zlých?
Dozrel. (Smiech.) V Nemocnici je jedna obrovská výhoda – a opäť, toto fakt nie je PR odpoveď – pracuje v nej jeden z najlepších štábov, aké som zažil, je mimoriadna radosť robiť s tými ľuďmi.

Ako sa vám hrá s bývalými učiteľmi z VŠMU?
Marek Majeský bol aj môj oponent! A Emil Horváth bol zas dedkov dlhodobý asistent (herec Štefan Kvietik, pozn. red.). Všetko je tak poprepájané, až je to svojím spôsobom vtipné. Ale na pľaci sme si všetci úplne rovní.
Keď spomínate dedka, aké bolo s vaším menom ísť na VŠMU? Otváralo vám to dvere, alebo naopak na vás kládli vyššie nároky?
To boli veci, ktoré som naozaj existenčne ignoroval, aj keď sa asi niečo také dialo, bolo mi úplne jedno, čo si kto myslel. Úprimne, netuším, či mi moje meno otváralo alebo zatváralo dvere. Ale páči sa mi, že ľudia mi nehovoria Kvietik – vnuk, ale mladý Kvietik. (Smiech.)
Takže budete celý život mladý Kvietik ako Emil Horváth mladší?
Áno, presne.
Vraj nerád rozprávate o dedovi. Prečo? Nebol to ten dobrý dedko, čo vás bral na zmrzlinu a rozprával pekné rozprávky?