KARLOVY VARY. „Desať rokov sme na tento film zháňali peniaze. A ani keď sme ho nakrútili, nikto si netrúfal ho distribuovať,“ hovorí Michael Douglas o Prelete nad kukučím hniezdom.
Zvyšok je známa história. Dráma z psychiatrickej liečebne s Jackom Nicholsonom v hlavnej úlohe získala päť Oscarov v najdôležitejších kategóriách a dnes patrí medzi legendárne diela svetovej kinematografie.
Michael Douglas prišiel päťdesiat rokov po jej vzniku uviesť do Karlových Varov jej zreštaurovanú verziu a už pár hodín po príchode do mesta si dal pečenú kačicu a pivo, vraj na počesť Miloša Formana, ktorý ju režíroval.
Forman po okupácii ušiel z Československa a v Spojených štátoch mal za sebou film Taking Off. V novom prostredí a v novom type biznisu sa ešte len začínal orientovať.
Keď sa ho Michael Douglas spýtal, či by nechcel adaptovať román Kena Keseyho Bol som dlho preč, zachvel sa. Akoby v ňom čítal príbeh človeka utláčaného politickou mocou – a o tom predsa niečo vedel.
Nad odpoveďou preto neváhal ani sekundu.

To skôr Douglas sa vo svojom okolí stretával s nepochopením. „Vtedy som už štvrtý rok nakrúcal televízny seriál The Streets of San Francisco. Keď som kolegom oznámil, že chcem odísť a produkovať film, pýtali sa ma: Zbláznil si sa?“
To, ako je dodnes na svoje rozhodnutie hrdý, ilustroval aj outfit, v ktorom sa predstavil novinárom v Karlových Varoch. Na košeľu a pod sako si natiahol tričko z festivalovej edície s fotografiou Miloša Formana.
Mal väčšie šťastie ako jeho chorí priatelia
Oscarový triumf Preletu nad kukučím hniezdom bol dôležitý moment v jeho živote, pretože sa presadil ako producent. No stále túžil po kariére herca. „Ešte niekoľko rokov som si musel počkať, kým som dostal veľké úlohy,“ hovorí.
Síce sa úspešne vrátil do kriminálky zo San Francisca, no jeho snom bol film. „V tom čase boli televízia a film dva oddelené svety, len málokomu sa podarilo prejsť z jedného do druhého, ako napríklad Clintovi Eastwoodovi,“ vysvetľuje.