Tretí deň festivalu Pohoda 2025. Zdroj: SME/Dávid Zimmermann
TRENČÍN. Hore bez, naklonený na jeden bok, pre niekoho groteskne vyzerajúci, s výraznou gestikuláciou a nezameniteľným, ikonickým prejavom. Jeden z hlavných headlinerov posledného večera festivalu Pohoda je o rok mladší, ako americký prezident Donald Trump, no zatiaľ čo jeden desí svet a baví internet, ten druhý vie predviesť nezabudnuteľnú šou.
Reč je o krstnom otcovi punku, 78-ročnom Iggym Popovi. Ten sa po 19 rokoch vrátil na Slovensko. Na rozdiel od mnohých svojich súpútnikov mal Iggy aj život po kapele The Stooges, ktorú spoluzakladal: komerčne úspešný a bohémsky.
Pop prilákal asi najviac návštevníkov a návštevníčok. No zďaleka nešlo len o ľudí, ktorí na ňom vyrastali. Deti sa počas jeho piesní hrali na malých rockerov, tínedžeri mali tričká s jeho podobizňou a skákali pri jeho piesňach, zatiaľ čo dospelí nadšene spievali jeho texty.

Prežije aj apokalypsu
Pop je legendou, ktorá stále koncertuje a stále to robí po svojom: charakteristickými pohybmi, či komunikáciou s publikom. "Kto sú títo ľudia? Sú bohatí?" zasmial sa počas toho, ako sa zapozeral na tých, ktorí sedeli. On sám si sadol snáď len raz, aj to, keď sa napil.
Iggy Pop, stelesnenie éry, zaspieval mnohé skladby a počas letného večera zazneli klasiky, ktoré aj napísal: Lust for Life, Raw Power, I Wanna Be Your Dog, či Gimme Danger. Práve pesničky, ktoré tvoril spolu s The Stooges získavajú od publika dostatočný rešpekt a väzbu, ktorú si punková legenda ako Pop zaslúži.
Iggy Pop je naozaj zjavom, ktorý snáď prežije hocakú apokalypsu, ktorá príde. No tento talentovaný rebel so sebou na trenčianske letisko priniesol punkového ducha, ktorého už nikto z novej generácie v sebe nemá.
Hneď po ňom nasledovala v sobotu večer iná legenda: slovenský spevák Richard Müller. Ten na Orange stagei počas svojho koncertu väčšinu času sedel, no o to väčšiu silu mal jeho hlboký hlas, ktorý ako ozvena znel z publika.
"Zapáľte všetky mobily, aby videli, ako nám je dobre," hovoril divákom, ktorí ho poslúchli a pod pódiom sa rozsvietili tisícky malých svetiel.
Následne svoje koncerty odpálili skupiny Queens of the Stone Age a Morcheeba, ktoré mali pôvodne vystúpiť minulý rok. Morcheeba pritom odohrala predĺžený koncert. No festivalu neostali nič dlžné a aj keď sa ponoril do noci, ľudia sa húfne presúvali z jedného koncertu na druhý, aby stihli v programe všetko, čo chceli.


Dážď, ktorý dotváral atmosféru
Posledný festivalový deň odštartovala koncerty na hlavnom stagei ukrajinská skupina DakhaBrakha, ktorá spája ukrajinskú tradičnú hudbu s celým svetom.
Letisko bolo zaliate slnkom a ľudia sa ponorili do mystického "etno chaosu", ktoré zoskupenie prinieslo. O to viac upútalo ich pozornosť video zo začiatku ruskej invázie na Ukrajine.
Rockovú, punkovú náladu navodila ešte o 17.45 Blondshell. Počas koncertu americkej speváčky však začal krátky dážď. No ten nikomu nevadil: ľudia vytiahli pršiplášte, bundy a počúvali úprimné texty a silné vokály grunge-u Blondshell, ktorá vystupovala takmer po celom svete. Lepšiu atmosféru k svojej hudbe si ani sama nemohla priať.
Návštevníčka Nika Čírna ju objavila práve vďaka Pohode, kde bola prvýkrát. "Je to úplne super, cítim jej skvelú energiu," povedala.

Výnimočnosť ročníka
Ak by existovala cena za najlepšie festivalové publikum, tak nemáme konkurenciu, hovoril riaditeľ festivalu Michal Kaščák počas koncertu skupiny Bez ladu a skladu, ktorá na festivale oslávila 40 rokov.
Kaščák mal naozaj pravdu. Návštevníci a návštevníčky 29. ročníka Pohody dali festivalu podporu v ťažkých časoch, no zároveň nešlo len o gesto solidarity či ľútosti. Po minulom roku nemali ani obavy z počasia či búrok. Jednoducho šlo o ďalší rok Pohody.
Festival už roky spája generácie, no teraz ľuďom vynahradil minulý ročník. "Africa Expressom začala cesta po zemeguli. V tomto ročníku je veľa vecí, ktoré jasným spôsobom popisujú, o čo festivalu ide: cesta okolo sveta v pozitívnom vzťahu voči rôznorodosti, akceptácii a rešpektu, ktoré ponúka. Tento rok to cítiť výnimočne," povedal pre SME Kaščák.

Mladne publikum, aj areál
Ešte siedmeho júla zostávalo festivalu posledných tisíc lístkov. Od štvrtka večera bol areál takmer plný a pre vonkajších pozorovateľov mohlo byť prekvapením, že išlo aj o mladšiu generáciu.
Festival je známy tým, že ho navštevujú viaceré generácie a spoločne sa stretávajú na rôznych koncertoch: či už hudobných legiend, alebo začínajúcich talentov.
Pohoda tento rok prekonala stereotyp o tom, že je len pre dlhoročných, oddaných milovníkov festivalu: vychováva si totiž ďalšiu generáciu. Či už sú to dobrovoľníci a dobrovoľníčky, alebo tí, čo navštívili koncerty Ashnikko, Berlin Menson, Magdalenu Bay, Tolstoys, Fontaines D.C., či Saul, alebo DJky Nia Archives.
Pre niektorých to bol ich niekoľký rok v poradí, iní zasa chceli Pohodu zažiť ako dobrovoľníci, aby vedeli, či sa majú v budúcnosti vrátiť. Viacerí už teraz vedia, že si na budúci rok kúpia svoj lístok.
S ďalšou generáciou mladne aj areál. Viaceré zmeny prišli po minuloročnej smršti, ktorá prerušila 28. ročník v jeho druhý deň. Pohoda vtedy odštartovala festival naozaj energicky, a nedala návštevníkom a návštevníčkam vydýchnuť. Latku nasadil vysoko a ani zvyšok nemal zaostávať.
Festival akoby aktuálne pokračoval v minulom ročníku. Čo však bolo hneď od začiatku jasné, ľudia dôverovali organizátorom, ktorí pravidelne a aktívne informovali o počasí aj trikrát do dňa prostredníctvom mobilnej aplikácie.

Zároveň ľudí očaril nový areál. Na to, ako vyzerá, si dáva každoročne záležať festival Grape, no svoju krásu tento rok potvrdila aj Pohoda.
Dočasné stavby v podobe hangárov a množstvom krytých plôch sa páčili viacerým. "Mám pocit, že tu je viac miesta, kde sa skryť pred slnkom alebo prípadným dažďom. Zároveň je areál pekne upravený a futuristické stavby mu dodávajú tú pravú festivalovú atmosféru," povedal návštevník Juraj Bereš, ktorý na festival chodí posledné roky.
Rovnako ocenil aj multižánrovosť samotného festivalu. V noci si totiž málokto zaspieva s obľúbeným spevákom či speváčkou: Pohodu totiž ovládli Dj-ovia s technom, drum’n’bassom, či tanečnou hudbou. A v každej hale či hangári si hudba našla svojich poslucháčov.
Možno sa tento rok neniesol v tých najznámejších, svetových menách. Pohoda však ponúkla, čo mohla, v dobrom slova zmysle. A plne to stačilo. Budúci rok čaká festival 30-te výročie a tak len zostáva otázkou, čím tromfne aktuálny ročník.
Ten už vymazal spomienku na nešťastný, minulý rok a ukázal, že Pohoda obstojí na Slovensku vo festivalovej konkurencii, že sa vie postaviť na nohy a že svojich fanúšikov a fanúšičky neberie ako samozrejmosť. Dáva im toľko možností, že si dokážu z hudobného sveta široko vybrať, nech sa im už páči čokoľvek.