Až štyridsať percent obetí sexuálneho obťažovania nevie, že ich niekto sexuálne obťažoval. Problémom je, že počas celého procesu pracovali so zmätočnými informáciami, môžu pri tom dokonca cítiť aj telesnú slasť. Nerozumejú tomu, čo sa im stalo, hovorí psychologička HANA ŠEVČÍKOVÁ.
Film Zbormajster demaskuje proces manipulácie, ktorý k sexuálnemu zneužívaniu vedie. Jeho režisér Ondřej Provazník povedal, že ho môžu vidieť už aj dvanásťročné deti.
Ševčíková s tým až na isté výnimky súhlasí a v rozhovore upozorňuje na profil manipulátorov a na to, čo ako jednotlivci a spoločnosť pri tomto type násilia nevnímame. Zbormajstra vníma najmä ako odkaz dospelým.
V rozhovore sa dočítate:
- o asymetrii vzťahu medzi páchateľmi sexuálneho zneužívania a jeho obetí
- prečo obete nevedia, že sa stali obeťami
- čo vytvára ich zmätok
- kedy je možný proces liečenia
- aký odkaz dospelým tento film vyslal
- aké reakcie na film ju prekvapili
- v čom je dilema vziať dieťa na film alebo nie
- čo na filme láka jej šestnásťročnú dcéru
Čo ste od filmu očakávali a ako sa vaše očakávania naplnili?
Moje predstavy sa naozaj líšili od toho, aký film v skutočnosti je. Čakala som čosi otvorenejšie, dramatickejšie, miesto toho prišlo niečo, čo ma napokon ešte viac potešilo.
Videla som detailné zobrazenie procesu, ako k sexuálnemu zneužitiu môže dôjsť. Nielenže to bolo umelecky pekne znázornené. Bolo to aj psychologicky presné.
Čo teda vo filme vidíme? Čo sa udialo, že nakoniec mohol zbormajster svoju zboristku zneužiť bez toho, že by kládla odpor?
Toto je častý prípad. Páchatelia sexuálneho násilia mávajú veľkú charizmu, spoločenský úspech aj prestíž. Neraz sú to verejne známi ľudia, alebo aspoň dobre známi vo svojej komunite.
Zbormajster bol mimoriadne šikovný, v hudbe sa absolútne vyznal, čo prispievalo k tomu, aký je pre iných očarujúci. Nielen deti, aj rodičia k nemu vzhliadali, prakticky ich mal všetkých omotaných okolo prsta. Cestoval do zahraničia a mohol ich zobrať so sebou, to znamená, že s ním mohli zažiť to, čo by inak nezažili.
Od neho záviselo, koho zaradí do užšieho výberu na koncert v New Yorku. Mohol teda zneužiť svoju moc.

Myslíte si, že ju vedome zneužíval? Alebo bol chorý?
Dievča, ktoré si vybral, vedome zneužíval. Jednoznačne. Páchatelia sexuálneho násilia na deťoch nebývajú originál chorí ľudia. K činom ich vedie moc, ktorej potreba sa môže stupňovať.
Vzťah medzi zbormajstrom a dievčatami bol asymetrický. Ony boli len deti, on, naopak, bol veľkým menom, priam inštitúciou. Taká asymetria sa ľahko zneužíva.
Režisér filmu Ondřej Provazník po premiére filmu v Karlových Varoch povedal, že dospelí môžu do kina zobrať aj svoje deti - od dvanástich rokoch je vraj pre nich vhodný. Čo si o tom myslíte?
Dobre, že ste použili slovo zobrať. Zobrať ich môžeme, poslať nie.
Ak ich zoberieme so sebou, môžeme im vysvetliť kontext a umožniť im, aby film videli v bezpečnom prostredí, kde sa cítia dobre a kde sa potom môžu o ňom s nami porozprávať.
Tento film má potenciál otvoriť veľa intímnych, sexuálnych tém, o ktorých treba debatovať. Najmä ho však vnímam najmä ako posolstvo pre nás dospelých.
A to tkvie v čom?