Trhovisko Žilinská aj s legendárnou krčmou nižšej cenovej kategórie Drevená dedina. Šancová ulica, ktorá tvorí jednu z najrušnejších tepien Bratislavy. Hlavná stanica, na ktorej sa nikto so zdravým rozumom nezdržiava príliš dlho. Robotnícka kolónia na Palárikovej ulici, dnes známa ako Zehnhaus.
Špinavá a hlučná, no aj inšpiratívna a magická podstaničná štvrť hlavného mesta má históriu bohatú na rôzne národnosti, sociálne vrstvy, vzostupy aj pády. Veľkú časť z nich zachytila v knihe Desať jeleňov dokumentaristka Anna Grusková.
Keďže jej kniha má podtitul Súkromné dejiny bratislavskej podstaničnej štvrte, je jasné, že nejde o suché fakty. Miesta, v ktorých prežila značnú časť svojho života, opisuje v šťavnatom, láskavom a neraz aj dojemnom miestopise.
Byt štvrtej kategórie s dílerkou drog v susedstve
Písanie knihy trvalo autorke podľa jej vlastných slov pol života. „Vznikala formou krátkych zápiskov, ktoré som často hneď niekam založila a stratila, potom prišli časy, keď som písala viac, nasledovali dlhé obdobia sucha, lebo som sa musela venovať niečomu úplne inému,“ vysvetľuje Grusková, ktorá je autorkou viacerých kníh, divadelných hier či filmových dokumentov.
V minulosti sa zameriavala na osobnosti, akými boli priekopníčka demokracie na
Slovensku Alžbeta Gwerková-Göllnerová, židovská bojovníčka proti nacizmu Gisi Fleischmannová či pamiatkarka a muzeologička Alžbeta Güntherová-Mayerová.
Kniha Anny Gruskovej Desať jeleňov (zdroj: Bratislavské rožky)Kým pri práci o historických osobnostiach si napriek výraznému osobnému vkladu zachovávala profesionálny odstup, v knihe Desať jeleňov je mimoriadne osobná.
„Samozrejme, ide o mieru úprimnosti a niekedy aj znesiteľnosti. Na to, aby som takým výrazným spôsobom otvorila náš byt a dom, som potrebovala dozrieť, prestať sa báť a pýtať, čo na to ľudia povedia,“ vraví autorka.
Čitateľov teda neprevádza iba po štvrti, ale odvážne berie aj k sebe domov. Doslova. Hneď v úvode knihy opisuje, ako sa vďaka vytrvalým návštevám národného výboru dostala k bytu štvrtej kategórie na Jelenej ulici číslo desať.
„Okná do chodby, WC na chodbe, bez kúpeľne. Dvadsaťštyri metrov štvorcových.“ Hoci sa im napokon podarilo v dome získať o niečo väčší byt, opis prvej kutice pomerne presne vystihoval to, o aké ubytovanie išlo.
„Ten váš byt, - povedala mi pani Marie podivuhodnou slovakizovanou češtinou,- měli před vámi dvaja hudebníci, oni se stále hádali. Bol takový zničený, lebo měli štyři mačky a troch psov. Oni si koupili nějaký domček na dědině. Byt chtěli prodať, ale národný výbor jim to nedovolil. Tak když odtiaľto odcházeli, nechali naschvál puštěný kohoutik s vodou.“
Grusková cez podobné drobné príhody vytvára mozaiku obyvateľov, susedov aj bizarných postavičiek, ktoré sa okolo ich domu na Jelenej motali. Kde tu sa objaví porno štúdio, drogová dílerka Janka, ktorej zákazníci úpenlivo kričali do noci, ale aj staré Prešporáčky, ktoré zažili lepšie časy štvrte.
