BRATISLAVA. Okrem filmov sa v kinách dospievalo, zabávalo, randilo, diskutovalo. Nejedna generácia v nich vyrástla a trávila v nich mladosť, často ich budovali samotní obyvatelia. Kým v 80. rokoch bolo na Slovensku 1300 malých kín, dnes ich premieta len 100.
"Kde sú tie ostatné?" pýta sa festival Kinobus, ktorý sa snaží oživiť roky nepoužívané kinosály a premietať v nich z filmových pásov.
Od 28. do 31. augusta bude s návštevníkmi v dvoch autobusoch putovať do Čachtíc, Podolia, Starej Turej, Hrubej Strany, Novej Bočase a Moravského Lieskového.
Krajina formuje človeka
Festival je charakteristický aj svojou témou, ktorá vystihuje daný región. Tento rok je to Krajina.
„Kopanice sú krásna, no zároveň veľmi kultúrna, obhospodarovaná, neustále človekom formovaná krajina. Je asi najviac posiata značkami ľudskej prítomnosti a monumentmi všetkých druhov – hradmi, pomníkmi, kostolmi a kostolíkmi, krížmi, posedmi. Človek si ju musel označkovať, aby nezablúdil. Do určitej miery sú takými monumentmi aj kiná,” konštatuje riaditeľ filmového festivalu Kinobus Martin Krištof.
Do programu festivalu vyberali filmy, pri ktorých publikum preskúma krajinu ako hýbateľa deja. Napríklad prostredníctvom muzikálu z prostredia chmeľovej brigády Starci na chmelu či výpravou do divokého sveta mestskej flóry a fauny v prírodopisnom dokumente Planéta Praha.
K návšteve Čachtíc patrí aj Viktor Kubal a jeho Krvavá pani. "Ľudí spomedzi obyvateľov navštívených obcí by mohli pritiahnuť kultové snímky minulosti i súčasnosti: z pôvodných filmových pásov budú tentoraz premietnuté kultové filmy King Kong, Vtedy na západe, Mŕtvy muž, Poklad na striebornom jazere či Jurský park," pokračuje Krištof.
Krajina a ekológia je témou aj v obidvoch častiach monumentálnej Duny od režiséra Denisa Villeneuva.
Tému ročníka je Krajina. (zdroj: Marek Jančúch)Kino ako výhovorka na spoznávanie regiónu
Riaditeľ filmového festivalu Kinobus Martin Krištof pred viac ako 20 rokmi ešte ako študent filmovej vedy objavoval slovenskú kinematografiu a chcel ju ukázať aj priateľom. "V Žiline práve vtedy zbúrali amfiteáter, zavreli dve kiná a na chvíľu tu nebolo žiadne kino. A tak sme hľadali, kde inde premietať a zistili sme, že okolo Žiliny je neúrekom kín," hovorí pre SME.
Kinobus
- Filmový festival, ktorý vznikol v roku 2004.
- Diváci spolu štyri dni cestujú dvomi autobusmi po vybraných obciach a mestách, kde festival oživí miestne staré kinosály.
Potrvá od štvrtka 28. augusta do nedele 31. augusta 2025.
Tému ročníka je Krajina.
Súčasťou festivalu budú okrem projekcií aj exkurzie, komentované a performatívne prechádzky miestami a krajinou, zber hrozna, prednášky a workshopy s umelcami, ktorí v navštívených obciach a dedinách pôsobia alebo sa vo svojej tvorbe venujú téme krajiny, ako Kristína Mičová, Jonáš Gruska, Monika Haasová a ďalší.
Keď s festivalom Kinobus v roku 2004 začínal, najskôr mal v pláne kiná revitalizovať.
"Robili sme technické osvedčenia kinám, vozili sme do nich svojich premietačov. Celá filmová distribúcia vtedy ešte stále fungovala na dnes už zastaraných analógových 35mm filmových pásoch," opísal.
Postupne však zisťovali, že kiná pre ľudí neznamenali len premietania filmov, ale boli najmä miestom stretávania sa. Pamätníci im rozprávali o spomienkach na randenie v kinách, na neprístupné filmy, natrieskané projekcie Winnetua, alebo ako nosili svoje na rozprávky.
"Aj my sme preto s festivalom viac zamerali pozornosť na kino samotné, ako na morálnu, vzdelávaciu, socializačnú inštitúciu. A napokon nás v tom smerovaní festivalu podporila aj digitalizácia, ktorá zrušila analógové pásy," vysvetľuje.
Zrazu sa stratila jedna celá profesia premietačov a zo železníc zmizli zelené prepravky s filmovými pásmi.
Keď sa z 35 mm stane výnimočný formát
Pre festival sú stále dôležité staré stroje, premietači, roztrhnuté pásy. Preto Kinobus mieri do kín, kde sú premietačky: premietajú totiž hlavne z nich. Krištof hovorí, že sa nebránia digitálu, no gro je 35, 16, či 70mm film a kino. Súčasťou prípravy na festival je dokonca aj oprava a spojazdnenie nepoužívaných premietačiek.
Keďže v súčasnosti už neexistuje klasická distribúcia 35 mm kópií, väčšinu filmov festival berie od zberateľov, pretože inštitúcie si ich chránia, a radšej ich uchovávajú. Preto je ťažšie získať klasickú kópiu a novšie filmy už idú na formát 35 mm len výnimočne.
Kinobus tak prirodzene premieta staršie tituly. Tento rok sa snažili o prvého Avatara, no keďže pôjde do kín jeho tretie pokračovanie, distribučné spoločnosti stiahli všetky predchádzajúce časti.
Rovnako chceli premietať Tisícročnú včelu, no napokon z toho pre technické problémy zišlo. Podobne to je s novým King Kongom od režiséra Petera Jacksona, tvorcu Pána prsteňov, ktorého kópiu síce zohnali, ale tá má zas inú zvukovú stopu ako môžu hrať na premietačkách. "Takže paradoxne premietame jedného z najstarších King Kong-ov z roku 1933 a to ešte zo 16mm kópie, čo je myslím celkom rarita," dodáva Krištof.
Tento rok do regiónov prinesie filmy ako Duna, Skrotená hora, Cliffhanger, Jurský park, Krvavá pani, či King Kong. (zdroj: Marek Jančúch)Dychovka v Štóse
Kinobus je zážitkom aj pre miestnych obyvateľov. Krištof si všíma, že rastie počet ľudí, ktorí sa zaujímajú o históriu svojich domovov - nielen o veľké dejiny, ale aj zaniknuté miesta v regiónoch, a tak sa viac vracajú aj do svojích kín.
Aj prepájanie s miestnymi komunitami je jedným z cieľov festivalu. "Nechceme len prísť, premietnuť a odísť. Chceme sa dozvedieť o danom mieste, a o tom nám najlepšie povedia jeho obyvatelia. Preto sa snažíme pripraviť rôznorodé projekty, ktoré zapájajú miestnych," dodáva Krištof.
Na jednom ročníku napríklad miestna dychovka v Štóse ozvučila nemý film Metropolis, alebo miestni ochotníci v Jaklovciach zasa pripravili predstavenie o stavbe priehrady Ružín.
Stroje na sny, ktoré zanikli
Pri príprave festivalu sa darí objavovať aj nové príbehy zaniknutých kín. Krištofa napríklad mrzí, ako dopadlo kino Centrál v kúpeľoch Smrdáky. Práve kúpeľné kiná boli podľa neho "strojmi na sny": miesta tajných rande a záletov, kde sa chodilo ako na bál ukázať sa do spoločnosti.
Teraz sa v ňom občas premietajú filmy z DVD či komédie. Sála je už len pripomienkou architektonického skvostu. "Dokonca chceli celú budovu Centrálu zbúrať, no neurobili to, lebo nastala pandémia koronavírusu a nezohnali dosť stavbárov," vysvetľuje.
Spomína aj jedno z najkrajších kín vďaka svojmu umiestneniu a polohe, ktoré bolo v Sobotišti. Viedla k nemu lipová alej a je na ostrovčeku v parku, kde sa nachádza len škola a kultúrny dom. Dnes je z neho sklad poľnohospodárskych strojov.
Pre Krištofa je podstatné na festivale dávať priestor kinám, ktoré zanikli, a ktoré v minulosti udávali trend. Rebríčky najnavštevovanejších filmov sú totiž zrkadlom dobrej správy kina, jeho vedúcich, technického personálu.
"My sa tieto budovy, ktoré často stále stoja, snažíme mapovať. Založili sme web tubolokino.sk, kde zbierame všetky informácie o kinách, rozprávame sa s premietačmi, vedúcimi kín, aj ich divákmi a snažíme sa ich uchovať," približuje Krištof.
