Túžila byť herečkou, no najprv prešla svetom modelingu. Prvú hereckú príležitosť dostala v Pánovi profesorovi, väčšia rola prišla až v Sľube, kde jej postava doktorky zamilovanej do ženatého kolegu priniesla veľkú vlnu nenávisti od divákov.
Teraz sa ADRIANA NOVAKOV prevtelí do mladej nemeckej dámy z vysokých nacistických kruhov v seriáli Dunaj, ktorá prichádza do Bratislavy na pozvanie Klausovcov.
Hovorí o svojej predošlej kariére modelky, ako sa dostala od modelingu k herectvu, ako sa zbavovala modelingovskej umeliny, aj o tom, že vo svojom súkromnom živote nedávno urobila zásadný obrat a nové želania sa jej plnia jedno za druhým.
V seriáli Sľub ste začínali so všetkými naraz, teraz naskakujete do dobre rozbehnutého vlaku Dunaja. V čom je to iné?
Do Sľubu som prišla pripravená, spokojná, vedela som, že aj keď je to pre mňa niečo nové, všetko bude v poriadku, ale v momente, keď som vstúpila na pľac Dunaja, kde bol nachystaný celý štáb a herci v SS uniformách, trochu som spanikárila.
Alžbeta Zea Ferencová: Celé Slovensko robí štúdiu s alkoholom už dlhé roky Čítajte Uvedomila som si, že toto už je rozbehnutý kolos, kde čakajú iba na mňa, aby som sa vo svojej úlohe rýchlo zabehla. Chvíľu mi to trvalo, prvé dva-tri natáčacie dni sa nastavovala moja postava, ale už sme jej presnú podobu našli a ja si teraz už užívam, že môžem pracovať a hlavne tvoriť s áčkovými hercami.
Ako vyzerali vaše začiatky v Sľube?
V Sľube bolo veľa začínajúcich mladých hercov aj nehercov, takže sme držali spolu, podporovali sa navzájom a vytvorili si pekné kamarátstva. Pri Dunaji som nevedela, či ma medzi seba herci prijmú, ale vypálilo to nakoniec skvelo. Myslím, že táto séria bude jedna z najsilnejších.
Čítala som, že v Sľube ste dostávali herecké rady od Vladimíra Kobielskeho a že vďaka nemu už nikdy nezabudnete na výslovnosť slova “kvôli”.
Áno, presne. (Smiech).
Aké herecké rady ste dostávali teraz?
Veľmi veľa ma opravoval najmä režisér, pretože v Dunaji sa kladie väčší dôraz na kvalitu, aj na hereckú hru, správnu výslovnosť a podobne, čiže som si nechávala radiť z každej strany, ako ešte vylepšiť, čo sa dá.
Napríklad?
Napríklad odo mňa chceli, aby som pri koketných scénach dvihla hlas, pretože ja ho mám posadený trošku nižšie a k nemeckej dáme, akú hrám, sa hodilo posadiť ho vyššie. To je pre mňa veľmi neprirodzené, v prvom momente, keď mi to povedali, som to tak vôbec necítila.
Ale už som sa v tom usadila, začínam to chápať, hoci ide o výzvu, s ktorou musím stále bojovať.
Prekvapilo vás pri pozeraní Dunaja niečo z doby, ktorú približuje? Alebo teraz, keď čítate scenáre?
Od malička som prečítala veľmi veľa kníh o druhej svetovej vojne, história ma vždy bavila. Takže keď som dostala do ruky scenáre, znova som si otvorila knihy, na Netflixe som si pozrela všetky možné dokumenty, ktoré som tam našla, pretože niektoré scenáre boli strašne kruté a ja som sa potrebovala utvrdiť v tom, či to naozaj bolo až takéto.
Jana Majeská a Adriana Novakov v seriáli Dunaj.Keď som sledovala všetky tie dokumentárne filmy, bolo mi až do plaču. Pochopila som, že realita bola ešte horšia. Som veľmi rada, že seriál to všetko pripomína, aby ľudia vedeli a mali sa na pozore, že takto sa ľudia k ľuďom správať nemajú.
Sú herci, ktorí si k úlohe nepotrebujú naštudovať nič viac, len scenár, veria, že si scenárista urobil svoju robotu dobre, iní herci si chcú preskúmať všetko naokolo, lebo sú zvedaví, zaujíma ich téma. Takže vy patríte k tým druhým, hej?
Áno. Keď mám hrať Nemku, tak som chcela vedieť, ako sa nemecké ženy hýbali, ako jedli, ako sa prezentovali, ako ich vnímala spoločnosť, ako ich vnímali samotní Nemci, aké boli ich vzťahy so Židmi.
Študovala som detaily, ktoré som potom do svojej roly pretavila. Scenára sa, samozrejme, držím, ale nedôverujem mu slepo, keď niečomu nerozumiem, tak si to v momente hľadám, a keď sa neviem k ničomu dopátrať, spýtam sa producentov.
A čo ste si doštudovali? Aké bolo postavenie nemeckých žien?
Zistila som, že som mala o Nemkách úplne pomýlenú predstavu. Boli to silné ženy na tú dobu, neustále cvičili, boli ambiciózne, veľmi sebavedomé. Myslela som si, že pri tých dominantných mužoch boli utiahnutejšie, ale opak bol pravdou.
Hráte dvadsaťosemročnú Astrid Höss. Kto to je?
Je to dáma z vysokopostavenej nemeckej nacistickej rodiny a rodinná známa Klausovcov ešte z ich berlínskych čias. Zastavila sa u nich len cestou z kúpeľov, no napokon zostane dlhšie a zamieša silno karty.
Je to dynamickejšia postava, veľmi si ide za svojím. Je veľkou milovníčkou hudby, hrá na klavíri, na husliach, bude možno trošku iná ako ostatné postavy v Dunaji. Ale viac nechcem prezrádzať.
Viete hrať na klavíri a husliach?
