BRATISLAVA. Ondrej Nepela mal tridsaťosem rokov, keď zomrel, a obyvatelia Československa vtedy celkom nerozumeli prečo.
Režisér Gregor Valentovič sa vtedy ešte nenarodil, takže ho nikdy na ľade nevidel. Keďže je však veľký fanúšik krasokorčuľovania a sedel pred televízorom vždy, keď boli majstrovstvá, dozvedel sa o ňom vďaka archívnym záberom a dokumentom, ktoré sa vysielali počas prestávok.
„Vždy ma niečím priťahoval. V jeho príbehu bolo čosi melancholické, smutné, tragické, jeho predčasná smrť bola sama osebe pre mňa fascinujúca,“ hovorí teraz – necelé dva mesiace pred tým, ako do kín vstúpi film Nepela, ktorý o ňom nakrútil s Josefom Trojanom v hlavnej úlohe.
O Putinovi nemá čo povedať, filozofuje nad červenou na ceste. Jarek zostal bez sebareflexie Čítajte Prísť o toho, komu dôverujete
Tajomstvo jeho života a smrti objavoval postupne. Niekoľko rokov bol ponorený v prístupných dokumentoch a knihách, stretával sa s jeho priateľmi. Nečakal pritom, že mnoho vecí sa dozvie na dark webe.
„Áno, aj krasokorčuľovanie má svoj dark web,“ vraví. „Najviac z tej tony informácií ma zaujalo to, koľko Čechov tam komentovalo jeho blízky vzťah s českou krasokorčuliarkou Hanou Maškovou aj tajomstvo o jeho identite, ktoré rodina Hanky Maškovej o Ondrejovi vedela.“
Zásadnosť a hĺbku tejto informácie pocítil vtedy, keď si to spojil s jej smrťou. Tiež veľmi predčasnou – zahynula pri autonehode vo Francúzsku štyri roky po tom, ako získala bronz na olympiáde v Grenobli.
„Uvedomil som si, že Nepela v nej stratil priateľku, ktorej mohol absolútne dôverovať. Človeka, ktorý poznal jeho tajomstvo a pomáhal mu ho niesť. Aj ja som mal v študentských časoch takú kamarátku. Jej prvej som sa odvážil povedať, kým sa cítim, že som. A viem si predstaviť, akú bolesť by som cítil, keby zomrela,“ hovorí.
