Keď sa pred 50 rokmi dostal do kín triler Stevena Spielberga Čeľuste, vyvolalo to ošiaľ. Sugestívne, remeselne dobre nakrútené dielo prinieslo obraz desivého tvora, ktorý zabíja nevinných ľudí vrátane detí.
K úspechu letného trháku v roku 1975 prispelo aj to, že film nasadili plošne do množstva kín naraz a s masívnou marketingovou podporou.
Čeľuste boli prvým filmom, ktorý v USA presiahol zisk 100 miliónov dolárov, celkový globálny výnos bol vyše 800 miliónov dolárov.
Film však priniesol aj iný výsledok. Rozpútal hystériu, verejnosť sa začala žralokov extrémne báť. Lovci po celom svete ich začali masovo loviť a žralok ako trofej po filme prudko narástol na cene.
Autori filmu neskôr oľutovali, čo film spôsobil. Zabíjanie žralokov to však nezastavilo. Viaceré druhy sú dnes kriticky ohrozené a existuje riziko, že budúce generácie uvidia žraloka len vo vymyslenej filmovej podobe.
Film vyvolal psychózu
„Z čisto filmárskeho hľadiska autori odviedli perfektnú prácu. Vďaka špeciálnemu robotickému monštru imitujúcemu žraloka a uhrančivej hudbe Johna Williamsa film na divákov hlboko zapôsobil a mráz v chrbte cítili, aj keď mali ísť do bazéna. A popri tom stámilióny ľudí pod vplyvom filmu nadobudli presvedčenie, že žraloky sú krvilačné beštie a nebažia vo vodách po ničom inom, než sú plavci a surfisti, ba v bezpečí nie sú ani posádky lodí. Čeľuste vyvolali psychózu, ktorá vyústila v niektorých prímorských oblastiach doslova do pogromov na žraloky. Napríklad pri kalifornských brehoch došlo k úplnému zdecimovaniu ich populácie,“ opisuje pre SME český biológ a bioetik, profesor Jaroslav Petr.
„Za polstoročie, ktoré uplynulo od premiéry filmu, sa v názore na žraloky toho veľa nezmenilo. Ich stavy klesli za posledných 50 rokov o 70 percent a intenzita lovu žralokov stúpla 18-krát,“ podotýka. „Takému tlaku žraloky nikdy nečelili a nemôžu mu dlhodobo vzdorovať.“
Plagát k filmu Čeľuste. (zdroj: Universal/AF Archive/Mary Evans/Profimedia)Pri samotnom filme sa biológ cíti podobne ako kriminalista pri detektívnych seriáloch a neverí vlastným očiam. Prakticky nič vo filme nesedí s realitou.
„Skutočný žralok a filmové monštrum majú naozaj len málo spoločné. S realitou to nemá viac ako Hviezdne vojny, ktoré prišli do kín dva roky po Čeľustiach,“ hovorí Petr.
Vypočítava, že nereálny je už útok filmového žraloka na prvú obeť, keď vláči kúpajúce dievča po hladine a nakoniec ho stiahne pod vodu. Spielberg skrátka potreboval na úvod príšeru pred divákmi skryť a zároveň ich vydesiť dlhším pohľadom na zabíjanie.
Skutočná taktika lovu žraloka, ktorý útočí z hĺbky, vyhodí obeť nad hladinu a snaží sa ju uchopiť do čeľustí, prípadne ju pohryzie a počká, kým vykrváca, sa do filmu nehodila.
Filmová beštia zožerie počas niekoľkých dní ďalších štyroch ľudí. Ani to podľa Jaroslava Petra nezodpovedá správaniu žraloka, ktorému tridsaťkilová porcia mäsa a tuku vystačí na týždeň. Človek preňho nie je výdatným sústom, žraloky sa mu vyhýbajú, navyše majú slabý zrak a ak si najmä mladší jedinci spletú plavca s uškatcom, svoj omyl zistia až po zahryznutí a od napadnutého sa rýchlo vzdialia.
Za polstoročie klesla populácia živočíchov o tri štvrtiny. Najbližších päť rokov rozhodne o budúcnosti života na Zemi Čítajte Trio druhov, ktorých útok má pre človeka najvážnejšie následky, tvoria žralok modrý, niekedy nazývaný aj ľudožravý, žralok belasý a žralok tigrí.
Ako však pripomína biológ, len v newyorskom metre každoročne pohryzie spolucestujúcich viac ľudí, než koľko ich pohryzú žraloky na celom svete.
V minulom roku na celej planéte zranili žraloky 47 ľudí, z toho štyria v dôsledku zranení zomreli. Počet smrteľných obetí dopravných nehôd či po útoku psami je absolútne neporovnateľný.
Po uvedení filmu dochádzalo doslova k pogromom na tieto živočíchy. (zdroj: Earth&Ocean first)Jaroslav Petr vysvetľuje, že film Čeľuste vznikol podľa úspešnej knihy Petra Benchleya, ktorý sa podieľal aj na scenári.
„Inšpiroval sa udalosťami z pobrežia New Jersey, kde v roku 1916 žralok počas 12 dní napadol päť ľudí, štyria útok neprežili. Následne sa v oblasti ulovil žralok s ľudskými zvyškami v útrobách a útoky pripísali jemu. Odborníci sa však dodnes dohadujú, či mohlo stáť za všetkými útokmi jediné zviera, alebo skôr žraloky v skupine,“ hovorí.
„Filmári prehnali aj veľkosť zabijaka, ktorý má vo filme 7,6 metra, najdlhšie žraloky dorastajú do 6 metrov, ale oveľa bežnejší sú jedinci do 5 metrov. To sú však samice, samci sú menší, len do 4 metrov, a keďže pohlavné orgány filmového monštra patria samcovi, filmári prestrelili jeho veľkosť takmer dvojnásobne.“
