BRATISLAVA. Intenzívny, často obsesívny stav zamilovanosti alebo silnej náklonnosti. Sprevádza ho idealizácia objektu túžby, emocionálna závislosť.
To je definícia termínu Limerence, ktorý bol prvýkrát definovaný v psychológii v 70. rokoch minulého storočia.
Volá sa tak aj dielo vizuálnej umelkyne Pauly Gogola, ktoré zvíťazilo v súťaži Maľba 2025. Zobrazuje dve tváre, dvoch ľudí v objatí.
Podľa medzinárodnej poroty išlo o najcitlivejšie zo všetkých prihlásených diel: autorka sprostredkúva intimitu prekvapivo priamym spôsobom.
Mladá maliarka sa vo svojej tvorbe zaoberá témou transrodovosti, sexuality, spoločenských rolí aj kultúrneho dedičstva. Skúma telo ako médium spoločenskej aj individuálnej skúsenosti.
"Jej maľba sa pohybuje na pomedzí abstrakcie a figurácie, pričom telo chápe ako plastický subjekt – tvarovateľný, mnohovrstvový a významovo bohatý – schopný formovať a nesúci viacúrovňový význam – od vnútorných procesov až po spoločenský kontext," objasňuje odborná poradkyňa súťaže Nina Gažovičová.
Na druhom mieste sa umiestnil Adam Baník, na treťom Eva Vaňová. Okrem troch víťazných diel udelila porota špeciálne uznanie aj maliarovi Samuelovi Kollárikovi.
Diela 20 finalistov si možno pozrieť na výstave v bratislavskej galérii Nedbalka do 26. októbra. Víťazov vyhlásili vo štvrtok.

Silným posolstvom tohto ročníka súťaže je Gažovičovej dôraz na samotný proces maľby. Niektoré diela vedome pracujú s chybou či nedokonalosťou, mnohé nachádzajú svoju podstatu viac v procese ako v samotnom výsledku.
Víťazi 20. ročníka súťaže Maľba – Cena Nadácie VÚB
1. miesto: Paula Gogola
´V rokoch 2018 – 2022 študovala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v Ateliéri mal+by pod vedením Klaudie Kosziby. V období 2022 - 2025 pokračovala v štúdiu na Akademii výtvarných umění v Prahe, kde pôsobí v ateliéri Malba 3 pod vedením Josefa Bolfa a Jakuba Hoška. V rokoch 2023 – 2024 zároveň študovala na UMPRUM v Prahe na oddelení sochárstva pod vedením Dominika Langa, Terezy Jindrovej a Amálie Bulandrovej. V roku 2024 absolvovala aj štúdium na oddelení intermédií na UMPRUM pod vedením Michala Pěchoučka a Dominika Gajarského. V období 2024 – 2025 absolvovala štúdium v ateliéri Mimosa Echardna Beaux-Arts v Paríži.
2. miesto: Adam Baník
Od roku 2021 študuje na Akadémii umení v Banskej Bystrici, Fakulta výtvarných umení, odbor maľba v Otvorenom ateliéri maľby pod vedením R. Podobu. V roku 2024 absolvoval študijný pobyt v rámci programu Erasmus+ na State Academy of Fine Arts v Karlsruhe, v ateliéri prof. Magnusa Plessena. V rokoch 2023 – 2024 absolvoval program Erasmus+ na Akadémii výtvarných umení vo Varšave, Fakulta maľby, kde študoval pod vedením prof. Wojciecha Cieśniewskeho. V roku 2021 získal bakalársky titul v odbore história – britské a americké štúdiá na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika.
3. miesto: Eva Vaňová
V rokoch 2020 – 2024 študovala na Technickej univerzite v Košiciach, na Fakulte umenia, v ateliéri Voľné výtvarné umenie u doc. Ota Hudeca. V období 2024 – 2026 pokračovala v štúdiu na Vysokém učení technickém v Brne, na Fakulte výtvarných umení, v Ateliéri environmentu pod vedením Barbory Klímovej. V rokoch 2024 a 2025 finalistka súťaže Maľba roka.
Špeciálna cena poroty: Samuel Kollárik
V rokoch 2018 – 2021 študoval na FU OSU Ostrava v Ateliéri maľby IV. Marka Medunu a Petra Duba. V rokoch 2015 – 2018 na AVU Praha v Ateliéri maľby IV. prof. Martina Mainera a v období 2012 – 2015 na FU Ostravskej univerzite v ateliéri Voľná grafika pod vedením M. Sibinského. V rokoch 2013 – 2014 absolvoval študijný pobyt na ASP im. Jana Matejki, Krakow, Poľsko. V rokoch 2008 – 2012 študoval na Škole úžitkového výtvarníctva v Kremnici, odbor plošné a plastické rytie kovov. V rokoch 2018 a 2020 Cena ateliéru MAL IV. na AVU v Prahe. V roku 2022 ako debutant obsadil v súťaži Maľba druhé miesto a v rokoch 2023, 2024 a 2025 bol finalistom súťaže.
„Vnímam to ako zmysluplnú odpoveď na tlak doby, ktorá od nás neustále vyžaduje dokonalosť. Témy ako osobná angažovanosť, záujem o svoje prostredie, kritický pohľad na spoločenské a environmentálne otázky, ale aj intímne prežívanie či telesnosť zostávajú výrazne prítomné aj v tomto ročníku,“ hovorí pre SME Gažovičová.
Má to krídla!
Podľa nej sa opäť ukazuje, že maľba – ako „kráľovská disciplína“ – má stále, aj v 21. digitálnom storočí, silu byť nástrojom konfrontácie - s vonkajším svetom, ale neraz aj so sebou samým.
Debutantom súťaže je okrem víťazky aj Baník, ktorý zaujal porotu svojím mimoriadnym maliarskym talentom.
Baník vo svojej tvorbe uprednostňuje autenticitu pred formálnou konzistentnosťou.
Každá téma, ktorou sa zaoberá, si podľa neho prirodzene vyžaduje vlastný vizuálny jazyk. Jeho diela sú dialógom medzi vnútorným svetom autora a „pravdou“ samotného obrazu, ktorý si vyžaduje rešpekt a úprimnosť.
„Baníkova tvorba je tak výsledkom hľadania rovnováhy medzi osobným výrazom a univerzálnosťou výpovede,“ uvádza Gažovičová.
Dielo In Drops of Sweat We Thrive je súčasťou širšej série maliarskych a kresbových diel, ktoré čerpajú inšpiráciu z verša „Má to krídla!“ z rovnomennej básne ukrajinskej poetky Liny Kostenko.
„Krídla tu neslúžia ako ornament či symbol nevinnosti, ale ako metafora osobnej premeny. Nie sú človeku dané narodením – treba si ich zaslúžiť,“ vysvetľuje Gažovičová.
Zobrazené postavy, zasadené do nejednoznačného priestoru, sú nositeľmi vlastného príbehu, na ceste k „získaniu krídel“.
Projekt s ukrajinskou komunitou
Maľby skrývajú nielen dôležité umelecké, ale aj osobné výpovede. Tak to bolo pri Silent city od Evy Vaňovej. Autorka dielo vytvorila ako výsledok projektov s ukrajinskou komunitou v Brne.
Jedným z nich bol workshop, v rámci ktorého mapovali okolie očami detí, ktoré prostredníctvom kartografických kresieb spoznávali svoje nové prostredie.
Vaňová s deťmi prechádzala ich bežné cesty. Ukazovali jej, kde sa pohybujú. „Výstupné dielo kombinuje pôdorys máp Brna s kompozíciou inšpirovanou detskými kresbami,“ uvádza Gažovičová.
Silent city pracuje s kontrastom medzi estetikou a obsahom, využíva umenie ako nástroj kritického myslenia. „Vizuálna príťažlivosť priťahuje pozornosť, aby odkryla tému vyčlenenia ukrajinskej komunity v Brne,“ konštatuje Gažovičová.
Vaňová sa vo svojej tvorbe primárne sústreďuje na spoluprácu s marginalizovanými skupinami.
Dlhodobo sa angažuje v inkluzívnych projektoch zameraných na rôzne komunity, pričom jej tvorba slúži najmä na prekonávanie spoločenských a kultúrnych bariér, často v kombinácii so vzdelávaním. Mimoriadne aktívna je v spolupráci s detskými komunitami, ktoré formou workshopu podnecuje ku kreativite.


Negatívny dosah patriarchálnych vzorov
Dielo Rotten Sower Samuela Kollárika tento rok získalo špeciálnu cenu poroty, ktorá ocenila aj využitie živého, surrealistického jazyka.
Kollárik sa vo finálovej dvadsiatke ocitol už štvrtý raz za sebou. Skúma maskulinitu v jej toxickej a prebujnenej, mačistickej forme. Vychádza pritom z vlastných skúseností.
V maľbe podľa Gažovičovej tematizuje načrtnuté aspekty maskulinity, a pre našu spoločnosť stále určujúce patriarchálne predobrazy. „Kollárik si jasne uvedomuje ich negatívny dosah, najmä v prostredí rodného Slovenska. Problematika sa ho osobne dotýka, pritom je stále otvorený počúvať protichodné názory okolo seba, aj keď si jasne uvedomuje, že niektoré ich nositeľov doslova zožierajú,“ poznamenáva.
Zvlášť citlivo vníma situáciu v malomestách, kde najviac chýba konfrontácia a dialóg. Aj vzhľadom na jeho dlhodobé pôsobenie v Českej republike konštatuje, že patriarchálny model v podobe veľkých svalov a prejavu hrubej sily je skôr základom slovenskej spoločnosti.

Spomedzi viac ako sto prihlásených autorov posunula odborná porota začiatkom augusta do finálovej dvadsiatky súťaže výrazný podiel nových mien, až jedenásť debutantov. Medzi finalistami a finalistkami bolo trinásť žien a sedem mužov.
V jubilejnom 20. ročníku súťaže vyberali dvadsiatku finalistov ako aj samotných víťazov Klara Kemp-Welch, historička umenia z Veľkej Británie, Giovanni Morale, kritik a historik z Talianska, slovenský vizuálny umelec Roman Ondak a Dúbravský, ktorého profesijný rozlet bol spätý práve so súťažou Maľba.