BRATISLAVA. V programe novej sezóny Slovenskej filharmónie padne do oka hneď niekoľko návnad.
Jedna z nich môže mať podobu veľkých symfónií. Rozmanitosť tohto hudobného formátu sa pekne ukáže prostredníctvom Mahlerovej Deviatej, Brahmsovej Prvej, Šostakovičovej Trinástej, Saint-Saënsovej Organovej, Dvořákovej Ôsmej či Honeggerovej Liturgickej.
„Samozrejme, môžete povedať, že veď predsa vždy hráme nejaké symfónie. Ale keď sa ocitnú takto vedľa seba v rámci jedného cyklu, vyzerá to ako katalóg vývoja symfónie v posledných dvoch storočiach,“ myslí si dramaturg Slovenskej filharmónie Juraj Bubnáš.
Upozorňuje aj na ďalší zaujímavý moment v programe. Ide o koncert, na ktorom zaznejú skladby ženských skladateliek. V slovenskej premiére to bude nové dielo Ľubice Čekovskej Toy Procession, ktoré vzniklo na podnet Juraja Valčuhu, umeleckého riaditeľa Houston Symphony. Druhým titulom bude Koncert pre husle a orchester č. 2 In tempus praesens, ktorý zložila Sofia Gubaidulina. Názov v preklade znamená V časoch prítomných a Bubnáš hovorí o filozofickom presahu, pretože autorka nedávno zomrela, ale oni ju sprítomnia práve uvedením jej diela.
Mimochodom, Gubaidulina v dobe Sovietskeho zväzu zažila pre progresívnosť svojej hudby rôzne peripetie i zákazy, posledné desaťročia žila na Západe.
Ľubica Čekovská je publiku dobre známa, novinku predstavila aj v predošlej sezóne. Diela oboch skladateliek odznejú 15. a 16. januára 2026 pod vedením spomenutého dirigenta Juraja Valčuhu.
Slovenská filharmónia vstupuje do 77. sezóny. Tentoraz sa však udeje bez šéfdirigenta. Daniel Raiskin sa ale na scéne bude objavovať ďalej v pozícii stáleho hosťujúceho dirigenta. Túto pozíciu zastane aj slovenský dirigent Ondrej Olos.
Bývalý šéfdirigent Slovenskej filharmónie Daniel Raiskin pôsobí teraz ako stály hosťujúci dirigent.. (zdroj: Peter Brenkus )Magická šestka a iné čísla
Roky končiace šestkou sú označované za roky slovenskej hudby, zvlášť pre dve osobnosti – Alexandra Moyzesa a Ľudovíta Rajtera, ktorí sa narodili v roku 1906. Tak aj budúci rok bude v znamení slovenskej hudby a program filharmónie na to reaguje. Zaznie napríklad dielo Musica pastoralis od Ivana Paríka, Rajterova Suita z baletu Majáles, Selanka Jána Cikkera a v koncertnej premiére to bude Klavírny koncert č. 6 od Jána Zimmera. Od januára do júna 2026 odprezentuje Slovenská filharmónia celkovo 33 diel slovenských skladateľov.
Otvárací koncert 77. koncertnej sezóny
16. a 17. október 2025, 19:00, Koncertná sieň SF
Telesá:
Slovenská filharmónia
Tomáš Brauner dirigent
Joshua Brown husle
Program:
Aaron Copland: Fanfare for the Common Man
Zoltán Kodály: Tance z Galanty
Erich Wolfgang Korngold: Koncert pre husle a orchester D dur, op. 35
Antonín Dvořák: Symfónia č. 8 G dur, op. 88
„Zároveň už v novembri zaznie aj koncert v rámci festivalu Nová slovenská hudba, kde telesá Slovenskej filharmónie pravidelne účinkujú. Budú to dve veľké diela vo svetovej premiére,“ poznamenáva Bubnáš. Pôjde o symfónie pre zbor spevákov a orchester, konkrétne o Symfóniu č. 2 Via lucis od Ľuboša Bernátha a symfóniu Matka Lukáša Borzíka.
Sezónu vo filharmónii poznačia viaceré jubileá. Šesťdesiatpäť rokov je na scéne Slovenský komorný orchester (SKO), ktorý sa predstaví špeciálne, keďže program pripravovaný na oslavu šesťdesiatky narušila covidová pandémia a odohral sa bez publika. Program zahŕňal všetky skladby, ktoré SKO predviedol počas svojho historicky prvého vystúpenia pod vedením Bohdana Warchala. Tentoraz ho orchester pod vedením umeleckého vedúceho Ewalda Danela odprezentuje 22. februára 2026, už v sále s návštevníkmi. Zaznie hudba Corelliho, Händela, Purcella a Brittena.
To bude oslava výročia prvého koncertu SKO, no založenie orchestra sa udialo zopár mesiacov pred ním a to si teleso pripomenie už 26. októbra 2025. „Zaznie tam ikonické dielo – Vivaldiho Štyri ročné obdobia, ktoré sa spája so 65-ročnou existenciou komorného orchestra, ďalej skladba Musica slovaca, ktorá je akousi zvučkou orchestra a Ilja Zeljenka ju napísal pre Bohdana Warchala práve pred päťdesiatimi rokmi. Zaznie tiež Dvořákovo Americké kvarteto, nosné dielo pre éru orchestra pod vedením pána Danela. Hrať toto kvarteto v orchestrálnom podaní nie je vo svete bežné,“ ozrejmuje Juraj Bubnáš.
Aby tých výročí nebolo málo, jedno sa spája aj so Slovenským filharmonickým zborom. V budúcom roku oslávi osemdesiatku (začínal ako Miešaný zbor Československého rozhlasu). Aj preto obsahuje program Slovenskej filharmónie v novej sezóne diela, v ktorých sa zbor výrazne uplatňuje – Verdiho Requiem, Dvořákovu kantátu Svatební košile, Szymanowského Stabat Mater či Polovecké tance od Alexandra Borodina.
Do Bratislavy opäť zavítajú aj veľká mená. Špičkoví dirigenti, medzi ktorých patrí aj Juraj Valčuha alebo jeho český kolega Robert Jindra. Druhý z nich vnesie do programu po dlhšom čase výraznejší francúzsky element. Ústredným dielom bude Báseň o láske a mori od Ernesta Chaussona, skladba pre spev a orchester, kde sa ako sólista predstaví slovenský tenorista Pavol Bršlík. Tento titul doplnia orchestrálne skladby od Édouarda Lala a Albérica Magnarda.
Dirigent Juraj Valčuha. (zdroj: A. Trizuljak)Na veku (ne)záleží
V programe však možno nájsť aj celkom iné bloky, ktoré občas pôsobia trochu záhadne. Napríklad predstavenie s názvom Rytmus. Juraj Bubnáš vysvetľuje, že pôjde o program pre deti, na ktorom z orchestra vystúpia len členovia skupiny bicích nástrojov.
Cyklov pre deti a mládež je hneď niekoľko a (nielen) v rámci nich priblíži filharmónia tvorbu W. A. Mozarta. Budúci rok totiž uplynie už 270 rokov od jeho narodenia a SF pripomenie jeho hudobnícku činorodosť od malého chlapca až po Requiem, ktoré komponoval na smrteľnej posteli.
O štedrom programe hovorí aj Kristína Gotthardtová, ktorá je zodpovedná za zostavovanie komorných koncertov v Slovenskej filharmónii. Upozorňuje najmä na klavírne koncerty a menuje čínsko-americkú klaviristku Claire Huangci. Jej recitál bude kombinovať diela európskych a amerických skladateľov.
„Zároveň sa veľmi teším, že pozvanie prijala aj naša významná klaviristka Daniela Varínska, ktorá bude mať v marci budúceho roku, keď sa jej koncert uskutoční, 80 rokov a odohrá Schubertovu sonátu, čo je 40 minút náročnej hudby,“ hovorí Gotthardtová s tým, že Varínska zahrá navyše aj Haydna.
Ďalším zvučným menom je český klavirista Jan Bartoš, ktorý predvedie tri posledné sonáty Beethovena.
V cykle Komorná hudba bude mať svoj prvý sólový recitál v rámci sezón Slovenskej filharmónie huslista Milan Paľa s klaviristkou Katarínou Paľovou. V premiére tam zahrá aj svoje vlastné dielo Acies.
„Pokračovať bude aj Camerata Philharmonica Slovaca, vlani bola zameraná na trombón a violu, tento rok sa predstavia hráči violončelovej skupiny Slovenskej filharmónie. Predstavia diela z Latinskej Ameriky, ktoré sa tu nehrajú často, pretože si vyžadujú špecifické obsadenie a kvalitných hráčov,“ pokračuje Gotthardtová.
Milovníci starej britskej hudby si prídu na svoje na koncerte Henryho Purcella, ktorého diela sa na Slovensku tiež často nehrajú.. V Bratislave zaznejú jeho svetské piesne, divadelné árie, tance a intermezzá.
Svetoznáma sopranistka Simona Houda - Šaturová. (zdroj: MAFRA - MICHAL SVÁČEK)Ako nájsť publikum
Lákadlom bude podľa dramaturgičky aj piesňový recitál Simony Šaturovej, poskladaný z diel českých a slovenských skladateľov.
Celkovo je v programe značný počet diel od slovenských skladateľov. Stratégia sa nemení a stále je snaha popri známych dielach dostať do povedomia návštevníkov aj slovenskú hudbu – nielen starších skladateľov, ktorí sú vo verejnosti známejší, ale aj tých mladších.
Podľa Gotthardtovej má slovenská hudba svetové parametre, problémom je, že sa dostatočne nehráva, nepropaguje, ľudia ju nepoznajú. „V Česku diváci prídu na program zložený výhradne z diel českých skladateľov. V Poľsku tiež. Na Slovensku by s tým bol problém. Je to systémová chyba,“ myslí si Gotthardtová.
Čosi podobné prenesene platí aj pre návštevnosť Slovenskej filharmónie. Ľudia majú často predsudky a neopodstatnené zábrany. Aj preto sa v programe filharmónie zachovávajú obľúbené vianočné a novoročné koncerty či koncerty filmovej hudby. „Vieme, že pre mnohých ľudí je to taký menej odstrašujúci spôsob návštevy filharmónie. A veľa z nich prichádza aj opakovane,“ uzatvára Juraj Bubnáš.
