Tento rozhovor takmer nevznikol. Herečka EVA MORES mala šnúru predstavení s RND po Slovensku, odbiehala odtiaľ na nakrúcanie seriálu Sľub, nestíhala, stratila mobil, zmeškala vlak.
Napokon, pohodlne usadená v jedálnom vozni nasledujúceho rýchlika mi rozprávala do nájdeného telefónu o rôznych podobách materstva, ktoré stvárňuje v seriáloch Sľub a Nemocnica a vo filme Hore je nebo, v doline som ja, hoci v reálnom živote sa tejto úlohy zriekla.
Hovorí aj o tom, ako sa hrá s nehercami a detskými hercami, o tom, čo robí, keď príde unavená domov, a čo o nej málokto vie.
Ste práve vo vlaku. Rada cestujete vlakom?
Áno, veľmi. Oveľa radšej ako autom. A mám k vlakom aj nostalgický vzťah, dedko ma ako malé dieťa vodil na prechádzky na vlakové nástupištia, lebo on sám vyrastal na stanici, jeho mama tam pracovala.
Koľkokrát v živote ste zmeškali vlak tak ako dnes?
(Smiech.) Veľakrát, to ani nespočítam.
Robí vám problém time-management, alebo ste len roztržitá?
Myslím si, že kombinácia oboch. Aj som roztržitá, aj mi robí obrovský problém zorganizovať si čas, keď si toho veľa naložím. A som aj trošku nezodpovedná.
A čo sa stalo, že ste mali celý deň nedostupný mobil?
Herec Ladislav Bédi: Šokoval ma vrah, ktorý sa s krvavým nožom viezol električkou Čítajte Som na zájazde s Radošinským naivným divadlom a mala som jeden deň pauzu kvôli natáčaniu, tak som otočila Košice – Bratislavu za jeden deň. No a telefón, samozrejme, ostal v aute, ktoré ma viezlo. To mám za to, že som išla autom, a nie vlakom.
Takže už nie ste herečka na voľnej nohe?
Som, v divadlách len hosťujem, byť stálou členkou, na to absolútne nemám podmienky, ani by mi to asi nevyhovovalo. Potrebujem úplnú slobodu, nezávislosť a byť paňou svojho času, hoci s ním neviem narábať.
V seriáli Sľub ste v druhej sezóne dostali väčší priestor, vlastnú linku, vlastnú rodinu. Neváhali ste ísť do denného seriálu, keď ste v takom časovom strese?
Neváhala som vôbec, ale je pravda, že som nevedela, do čoho idem. (Smiech). Toto je môj prvý denný seriál a je to riadny zaberák. Myslela som si – seriál ako seriál, či chodí každý deň alebo každý druhý, neurobí to veľký rozdiel, ale mýlila som sa.
Tempo je rýchlejšie ako napríklad pri Nemocnici, ale, paradoxne, aj to ma na tom baví, lebo ma to núti ustriehnuť si v sebe niektoré veci, čo sa samotného remesla týka, čo je o to ťažšie, o čo je to tempo rýchlejšie. Je to v niečom dobrý tréning, na ktorý si zároveň treba dať pozor.
Z lekárskeho plášťa, o ktorom vedci zistili, že sa v ňom človek cíti múdrejší a dôležitejší, ste sa prezliekli do sudcovského talára. To sa musíte cítiť ešte dôležitejšie, nie?
Ja si v ňom pripadám smiešna.
Páči sa vám estetika tej doby?
Relatívne.
Aký máte vzťah k socializmu?
Veľmi negatívny.
Keď štartoval Sľub, veľa sa hovorilo o tom, že seriál bude zlé stránky socializmu relativizovať. Myslíte si, že to ten seriál robí?
Nerobí. Práveže nastavuje zrkadlo spôsobom, ktorý je prístupný aj ľuďom, ktorým sa v tej dobe žilo dobre.
Čo bude riešiť vaša postava? Na aké mantinely režimu narazí?
