Hovoriť o tom, akými problémami prechádza náš partnerský vzťah, nepatrí v našom regióne k spoločenskej kultúre. Ani svojim priateľom sa často nezverujeme o tom, že pre toho druhého prestávame byť tým jediným, že nás zraňuje, ak jeho myšlienky nepatria len nám a začína nám byť neverný.
Diana Fabiánová taká nie je, o limitoch vernosti a prejavoch nevery vo svojom živote dokáže otvorene hovoriť, dokonca o tom aj nakrútila film. Ľúbim Tomáša ako koňa. No poznám ho a poznám samu seba, vedela som, že si nedokážeme byť celý život fyzicky verní, hovorí.
Myslela si, že pozná riešenie a bola pripravená zaznamenať na kameru všetko, čo to so sebou prinesie. Priamo u nej doma, teda na tom najintímnejšom mieste, aké môže byť.
Herečka Hana Vagnerová: Sex je pre nás najľahšie riešenie, keď už nevieme, kam dospel náš vzťah Čítajte Jeden večer, keď ich deti už zrejme zaspali, zasvietili s Tomášom lampičku v kuchyni, naliali si po pohári bieleho vína a šli si určiť pravidlá otvoreného vzťahu.
Rodinu budeme mať vždy na prvom mieste. Nikdy s tým druhým nebudeme spať v našej posteli. Vždy, keď si jeden z nás bude vyberať nového partnera, ten druhý bude mať právo veta, písali. A zaviazali sa, že sa budú o všetkom informovať a nikdy si pri tom nebudú klamať.
Z plánu sa stala realita, z úsmevu strach
Fabiánovej dokument sa pod názvom Hranice vernosti dostane do slovenských kín 27. novembra, no už teraz, vo štvrtok 23. októbra sa premietne na festivale Jeden svet.
Nemálo režisérov – dokumentaristov v posledných rokoch obracia kameru na seba. Pri niektorých témach si to žiada veľkú odvahu, pri iných zas ide do popredia skôr autorov exhibicionizmus.
V prípade Diany Fabiánovej čítať najmä rozhodnutie plynúce z hlbokej znalosti témy, osobnej skúsenosti, empatie a úprimnosti. Vďaka tomu vie, ako subjekt vlastného príbehu publiku veľa ponúknuť. A čo tiež nie je zanedbateľné, svojím rozprávačským talentom dokázala dať tomuto filmu príťažlivú formu.
Nielenže ho žije, aj ho popritom komentuje. Nechce nič zamlčiavať, svojho partnera konfrontuje pri všetkých dôležitých situáciách a aj jemu dovolí, aby to isté robil s ňou. On nakrúca ju, keď odchádza do Schwechatu, pretože letí za svojím Ronom do Anglicka, ona nakrúca jeho, keď pečie koláče, ktoré nebudú len pre ich rodinu, ale aj pre jeho Hanku.
Najprv sa pri tom usmievajú, niekedy trochu nervózne smejú. No ako plynie čas a uvedomujú si, že ich otvorený vzťah už nie je iba plán, ale aj realita, začína sa do ich konverzácií pred kamerou vnášať neistota, napätie, nespokojnosť, strach.
Úsmevy striedajú hádky a okrem toho, že sa mení tón v ich hlase, mení sa aj tón v obraze. Krásne, teplé farby domova trochu chladnú a život v ich domácnosti už neobklopuje mäkký tieň. Naopak, začína byť vystavený ostrejšiemu, priamemu svetlu.
Z filmu Hranice vernosti od Diany Fabiánovej. (zdroj: hranicevernosti.sk)Tá istá realita, rozličné prežívanie
Nevere sa Diana Fabiánová venuje dlhodobo, už niekoľko rokov. Robila prieskum s niekoľkými tisícami účastníkov, väčšinou anonymnými. Zisťovala, koľko z nich bolo neverných (približne každý druhý), aj ako ťažko sa to mnohým z nás priznáva (najmä ženám). Pýtala sa na to, aké sú dôvody nevery, čo za ňu považujeme, ako ju spracovávame, čo nám môže priniesť a čo vziať.
