Nestáva sa často to, čo urobil Bruce Springsteen. Doteraz nedovolil, alebo, presnejšie, nemal záujem, aby jeho príbeh niekto sfilmoval. A teraz, keď už konečne zámer scenáristov a producentov schválil, prichádza do kín film, ktorý vôbec nie je o jeho kariére. A v podstate ani o hudbe a živote.
Jeho fanúšikov bude dokonca tento portrét veľmi bolieť a ťažko budú pri ňom dýchať. Nie však preto, že by bol zlý. Ak im pri ňom bude do plaču, budú plakať, pretože v ňom uvidia, ako veľmi sa trápil aj v čase, keď mal prežívať šťastie a radosť.
Prosto, film s názvom Springsteen: Vyveď ma z ničoty rozpráva predovšetkým o jeho duševnej chorobe.
Čo to skladá? Zbláznil sa?
Ja viem, kto ste, vravel so šibalským úsmevom predavač, keď si v roku 1982 Bruce Springsteen kupoval svoje prvé neojazdené auto. Hm, tak to potom viete viac ako ja, odpovedal mu zamyslene.
Keď si zapol autorádio a nastavoval stanice, netrvalo dlho a redaktor ohlásil singel z dvojalbumu The River, ktorý sa stal práve obrovským úspechom. Nech sa páči, Hungry Heart. Pieseň, ktorú všetci milujeme. V hudobnom prostredí ho už vtedy všetci volali Boss a kamaráti z detstva ho zastavovali na ulici a kričali: Hej, Bruce, pamätáš si na moju sestru? Zoznámim ťa s ňou.
Hrajú ju, keď hokejisti strelia gól. Born in the U.S.A. je veľké nedorozumenie Čítajte V nahrávacej spoločnosti Columbia Records sa už nevedeli dočkať, kedy sa aj s kapelou zavrie znovu do štúdia a nahrá nové hity. No on svojmu manažérovi povedal: zistil som, že sa dá zohnať kvalitný prístroj, na ktorom si môžem všetko nahrať sám. Doma. Na kazetu.
V spálni, kde mal najlepšiu akustiku, začala vznikať hĺbavá poézia s jednoduchou hudobnou formou. Keď to počul šéf Columbie, nevedel, či sa smiať, či plakať. Nízka kvalita rozlíšenia, jeden hlas, jeden vokál, gitara, ústna harmonika. K tomu jasný odkaz autora: Nechcem, aby z tohto albumu boli single. Nechcem k nemu žiadne turné. Nechcem žiadne promo. A nechcem, aby bola na obale moja fotka.
Len meno a názov. Bruce Springsteen. Nebraska.
Zbláznil sa? padla otázka.
Pravda je, že aj jeho manažér, dnes už legendárny Jon Landau, bol znepokojený. Springsteen nechcel byť medzi ľuďmi, utiahol sa do samoty v malom meste. Niekedy sa dlho neozval ani žene, s ktorou sa stretával, nedvíhal telefón.
Vo filme Vyveď ma z ničoty nikdy prvoplánovo neodznie, čo sa s ním deje. V dialógoch nie je priamo pomenované, čo ho sužovalo, na čo myslel, aké spomienky z detstva sa mu vracali. Všetko je vyrozprávané cez texty, ktoré vtedy skladal.
Hoci ani tie nie sú ľahko dešifrovateľné, Landau z nich všetko pochopil. Boli to príbehy ľudí, ktorí zápasili so svojimi životnými podmienkami a vnútornými démonmi. Niektorí boli nútení prežiť podvodom alebo násilím, iní si len zázrakom udržovali vieru v budúcnosť.
„Bruce sa cíti vinný. Vinný za to, že sa stáva hviezdou a opúšťa svet, z ktorého pochádza,“ hovorí vo filme Landau svojej manželke.
Jeremy Allen White ako Bruce Springsteen a Jeremy Strong ako manažér Jon Landau vo filme Springsteen: Vyveď ma z ničoty. (zdroj: IMDB)Springsteen s jednoduchou maskou
So svetom, z ktorého vyšiel, mal Springsteen komplikovaný vzťah. Vo filme je v čiernobielych sekvenciách, kde vystupuje osemročný Bruce, evokovaný najmä jeho neľahký vzťah s otcom.
Springsteen unikal pred jeho prísnou katolíckou výchovou. Nevidel sa ani v mačovskom modeli muža, nechcel rezignovať na svoje sny a zapadnúť medzi zodratých robotníkov, nechcel piť a nahovárať si, že problémy sú vecou predurčenosti. Na druhej strane chápal, akú moc majú nad človekom vnútorní démoni.
Aj on ich poznal. Akokoľvek sa snažil traumám uniknúť, už bol nimi raz a navždy definovaný.
Úlohu ukázať Brucea Springsteena v tomto duševnom rozpoložení, dostal Jeremy Allen White, známy najmä ako šéfkuchár zo seriálu Medveď. Nehrá s náročnou maskou. Dostal hnedé šošovky, Springsteenov účes, nosí jeho klasické biele tričko z prelomu 70. a 80. rokov a ruky má široko od seba, s dlaňami vo vreckách bundy.
Sprinsteen: Vyveď ma z ničoty
- USA, 2025, 120 min.
- Réžia: Scott Cooper. Knižná predloha: Warren Zanes (Deliver Me From Nowhere). Scenár: Scott Cooper. Kamera: Masanobu Takayanagi. Hudba: Jeremiah Fraites.
- Hrajú: Jeremy Allen White, Jeremy Strong, Paul Walter Hauser, Stephen Graham, Odessa Young, David Krumholtz, Gaby Hoffmann, Harrison Sloan Gilbertson.
- Premiéra v SR: 23. októbra.
Nehovorí toho veľmi veľa, a predsa ho strhujúco hrá. Potichu, citlivo nás vťahuje do intimity smutného, tápajúceho, chorého muža. Vďaka tomu by tento príbeh, sústredený na jednom čase a na jednom mieste, podporený krásnym využitím denného a nočného svetla mesta a premyslenou škálou farieb, mohol fungovať aj ako iba komorný príbeh o krehkosti duše.
Nech by bol jeho hrdinom ktokoľvek, nielen Bruce Springsteen.
Spomínali sme už, že vzhľadom na to, že tento film je o jednej z najväčších hudobných legiend vôbec, hudby v ňom veľa niet. Na prvý pohľad z neho ani nemožno pochopiť, čo z neho urobilo hviezdu, neopakuje sa v ňom tradičná mantra filmov o umelcoch, že cesta na vrchol je boj.
Tu nie sú veľké gestá, ani veľké egá. Nikto nie je nepriateľ, nikto nevytvára dramatický konflikt. Tu sú v podstate len pekné postavy. No aj to - alebo práve to - veľmi veľa vypovedá o tom, kto Bruce Springsteen bol ako človek a hudobník a prečo prežil aj chvíle, ktoré vyzerali zúfalo.
Album Nebraska nahral Springsteen v spálni. Na snímke Jeremy Allen White vo filme Vyveď ma z ničoty. (zdroj: TASR/AP)Rozpoznať talent, rozpoznať chorobu
Springsteen si pôvodne myslel, že album Nebraska nahrá s kapelou. Že demá, ktoré nahral doma v spálni, poslúžia len ako nástrel, inšpirácia. Profesionálny zvuk zo štúdia sa mu však nepáčil, zistil, že zabil všetko, čo bolo pre jeho piesne zásadné.
Nevedel to síce vysvetliť, ani na to nenašiel správne slovo, no zdá sa, že mu šlo o zachytenie melanchólie, ktorú práve prežíval.
Čítal nekrológy a volal vdovám. Keď Američania prosili o pomoc, napísal najsilnejší album Čítajte Je pritom dojemné vidieť, ako sa mu v tom všetci snažili pomôcť. Nechceš žiadne nástroje? Dobre, pošleme kapelu domov. Chceš nízke rozlíšenie? Dobre, nájdeme ti staré vyradené stroje. Všetko bude znie tak, ako si to neprofesionálne nahral na svoju kazetu.
A kde má tá kazeta obal? pýtali sa všetci, technici aj majstri zvuku, keď sa im dostala do ruky. Springsteen im ju odovzdal bez obalu, z čoho vo filme vzniklo niekoľko vtipných momentov. Tie sú však predovšetkým obrazom toho, s akou úctou k jeho hudbe (alebo k hudbe všeobecne) kolegovia pristupovali.
Báli sa, že sa jeho nahrávkam niečo stane, Jon Landau ju dokonca zabalil do bublinkovej fólie, keď mu ju vracal.
Verím Bruceovi Sprigsteenovi, povedal, keď nakoniec vydavateľa presvedčil, aby Nebrasku vydal presne tak, ako si to žiadny vydavateľ neželá. Teda bez obrázku hviezdy na obale, bez singlov, bez turné, bez proma. Je to krásny obraz toho, čím sa riadia ľudia, ktorí skutočne milujú hudbu, vedia rozpoznať talent a pochopiť umeleckú výpoveď.
V tomto príbehu však išlo ešte o niečo iné. Bol rok 1982 a ani v Spojených štátoch sa ešte veľa nehovorilo o depresii a psychiatrická pomoc nebola taká prirodzená ako dnes. Preto ešte dôležitejšie, ako rozpoznať kvalitu hudby, bolo rozpoznať, že niekto je chorý a potrebuje pomoc.
Nie pomoc kamaráta, pochopil Landau, ale pomoc odbornú. A tak Springsteen dostal možnosť rozplakať sa a plakať toľko, koľko bolo treba. A potom ďalej, až dodnes, komponovať, nahrávať, koncertovať, milovať, žiť.
