BRATISLAVA 5. septembra (SITA) - Richard Müller oslávi v utorok 6. septembra svoje 44. narodeniny. Symbolickým číslom 44 pomenoval aj svoj najnovší album, o ktorom kritici tvrdia, že sa ním spevák definitívne dostal do pozície žijúcej legendy. Richard k hudbe neprivoňal náhodou. Začiatkom 80. rokov začínal popri štúdiách scénaristiky na VŠMU v Bratislave ako hudobný novinár, písal pre v tom čase jediné špecializované periodikum Populár, neskôr publikoval v Gramorevue. Podľa jeho slov to bol skvelý spôsob, ako sa dostať k ľuďom, ktorých obdivoval. Ako znalec kvalitnej hudby sa organizačne podpísal pod legendárny koncert Mladá vlna, kde po prvýkrát vystúpila aj dovtedy neznáma skupina Tublatanka. Výsledkom postupného zbližovania sa s hudbou je prvá Müllerova nahrávka Rádio, ktorú spevák naspieval so skupinou Burčiak Pavla Daněka. Práve jej úspech bol tým správnym podnetom na založenie skupiny Banket. Müller tak urobil spolu s Martinom Karvašom známym zo Žbirkovho Limitu, neskôr aj Elánu. Po čase Karvaša vystriedal Svaťo Juřík. Jeho meno sa spája aj s debutovým albumom Banketu z roku 1986 Bioelektrovízia. Platňa sa na česko-slovenský hudobný trh dostala tesne pred Richardovým nástupom na ročnú vojenskú službu a najmä vďaka hitu Po schodoch zaznamenala enormný úspech. Vo Vojenskom umeleckom súbore Müller osudovo stretol Andreja Šebana, ktorý sa podľa jeho slov postupne stal prirodzeným spolulídrom Banketu. Šebanovo "šanzónovské" cítenie sa odrazilo na druhom albume kapely Druhá doba?!. Tretia platňa Vpred?! z roku 1990 vyšla v dobe politických zmien, čo na jej vydanie vplývalo negatívne.
Po zmene režimu začal Richard Müller pôsobiť ako sólový spevák. Už predtým sa preslávil "federálnymi" česko-slovenskými hitmi v češtine ako Štěstí je krásná věc, či Rozeznávam. Tie a ďalšie iné sa objavili na slávnom albume V penzionu Svět, autorsky sa na nich podieľali legendárni Petr Hapka a Michal Horáček. Sólovú dráhu odštartoval spevák v roku 1992 albumom Neuč vtáka lietať. Rovnako ako o dva roky neskôr na ďalšom projekte 33 spolupracoval so skladateľom, aranžérom a multiinštrumentalistom Henrichom Leškom. Album 33 potvrdil skladateľský talent klávesového mága Jara Filipa. Pevnú pozíciu na trhu, početné odborné ocenenia, prvenstvá v anketách popularity a vypredané koncerty Richardovi definitívne zaručili platne L.S.D., Nočná optika a Koniec sveta. Müller už odjakživa pracoval pedantne, s vývojom kráčal aj technicky. Dôkazom je spevákov prvý koncertný album Müllenium Live, ktorý je v rámci Čiech a Slovenska debutom v mixovaní v systéme Dolby Surround. V roku 2000 Müller opätovne nadviazal na predošlú spoluprácu s dvojicou Hapka a Horáček, keď naspieval album s ich pesničkami. O rok neskôr sa po drogovom škandále dostal na výslnie platňou 01, na ktorom figurovalo i meno lídra I.M.T. Smile Ivana Táslera. Pre speváka to bola renesancia, ktorú laická a odborná verejnosť ocenila mnohými výročnými cenami. Po úspešnom turné nasledovala kompilácia Retro.
Za významný označuje Müller rok 2003, kedy podľa jeho slov pobudol "vo svojom najzamilovanejšom meste New York". Opäť sa stretol s miestnymi hudobníkmi, s ktorými spolupracoval na platni Neuč vtáka lietať. Ako odpoveď na duchaplné stretnutie s nimi vydal v roku 2004 Monogamný vzťah. V New Yorku vznikal z veľkej časti aj spevákov najnovší album 44. Na spoluprácu si prizval inštrumentalistov svetového formátu. V piesňach sa stretol s bubeníkom Omarom Hakim, basgitaristom Anthonym Jacksonom, Willom Lee, či gitaristom Hiramom Bullockom. Legendárni muzikanti spolupracovali s velikánmi ako Sting, Madonna, Miles Davis, Bruce Springsteen, David Bowie, Paul Simon, George Benson, Ray Charles, Bee Gees, James Brown, Kool and the Gang, či Eric Clapton. Na najnovší Müllerov album sa po 11 rokoch vrátil producent Henrich Leško.
Už od roku 2001 si Richard v rámci Grand Prix Rádio bezkonkurenčne drží prvé miesto ako najhranejší spevák, v roku 2002 sa stal dokonca celkovým víťazom ankety. Pre niekoľkonásobného laureáta a držiteľa nominácií slovenskej hudobnej akadémie Aurel boli mimoriadne úspešné najmä roky 1998 a 2001, teda albumy Nočná optika a 01. Od roku 1992 získal 16 ocenení Aurel a šesť ďalších nominácií. Richard Müller je okrem iného autorom scenára k absolventskému filmu Dirigent, pre Divadlo SNP v Martine spolu s Andrejom Šebanom a Kamilom Peterajom zložil a nahral hudbu k muzikálu Baal. Platňu k muzikálu s rovnomenným názvom s nádychom improvizácie vydal v limitovanom náklade s efemérnou skupinou PPF v zložení Richard Müller, Andrej Šeban, Oskar Rózsa a Emil Frátrik. Spevák prepožičal svoj hlas aj Malému princovi, ktorého zhudobnil Henrich Leško. Z obdobia v Spojených štátoch zase zanechal odkaz v podobe niekoľkonásobne ocenenej knihy fotografií Americký denník. V 90-tych rokoch mal Müller vlastné relácie v rádiách Fun a Twist. Neskôr vystupoval i v programe STV Promülle a v dnes už neexistujúcej TV Luna Müllerád.
