 FOTO - SPI INTERNATIONAL |
Život je čudo * Francúzsko-Srbsko a Čierna Hora 2004 * 155 minút * Scenár: Ranko Božić, Emir Kusturica * Réžia: Emir Kusturica * Kamera: Michel Amathieu * Hudba: Emir Kusturica, Dejan Sparavalo * Hrajú: Slavko Štimac, Nataša Šolaková, Vesna Trivaličová, Vuk Kostić, Stribor Kusturica a ďalší
Veľkolepý úspech predchádzajúceho hraného filmu Čierna mačka, biely kocúr spôsobil, že väčšina divákov pozná Kusturicu ako tvorcu príjemných, veselých, bláznivých komédií s účelne využitou etno hudbou. Skutočný Kusturica je iný. Vážnejší. Smutnejší. Presvedčiť sa môžeme vďaka Projektu 100, ktorý do našich kín vrátil Otca na služobnej ceste z roku 1985. No zdá sa, akoby v podobe Život je čudo novú Čiernu mačku od Kusturicu nečakali len diváci, ale aj on sám.
V snímke Život je čudo sa Kusturica vrátil k Undergroundu (1995) a téme vojny, ktorá sa začala roku 1992. Neanalyzuje priamo jej korene, ani ju explicitne nezobrazuje, nehodnotí, nesúdi, no vypovedá o náture miestnych ľudí i o následkoch konfliktu.
Inžinier Luka Djukič s bláznivou manželkou - opernou speváčkou Jadrankou a synom Milošom už druhý rok žije na opustenej železničnej stanici nedostavanej trate v horách, kde niet ciest a ľudia používajú všemožné drezíny domácej výroby. Keď sa rozhorí vojna, Jadranka utečie s maďarským cimbalistom a Miloša zajmú Srbi. Bosniaci ho chcú vymeniť za zdravotnú sestričku, moslimku Sabahu. Kým sa tak stane, ubytujú Sabahu u osamelého Luku. Muž stredných rokov a mladá blondínka nájdu záchranu pred kanonádou a explóziami bômb v láske. Režisér až priveľmi riedi silný a dojímavý príbeh hudbou aj obrázkami á la Čierna mačka. Sú tu desiatky koncertov, ľudových zábav, veselíc, na ktorých znie svojrázna hudba Kusturicovej kapely No Smoking Orchestra. Bizarných postavičiek, často len v úlohe ornamentov, bez dejotvorných či náladotvorných funkcií, je vari ešte viac. Do postavy kapitána Aleksiča obsadil režisér svojho syna a spoluhráča z kapely Stribora Kusturicu, maďarského cimbalistu hrá ďalší člen - textár Dr. Nelle Karajliç. V drobnejších postavách rozoznáme i ďalších - aj skladateľa Dejana Sparavala.
Britskí cenzori nevdojak dokázali, že Kusturicov obraz absurdného sveta je presný a vlastne realistický. Uvedenie snímky o srbsko-bosnianskej vojne v kinách Veľkej Británie podmienili vystrihnutím scény, v ktorej mačka hryzie mŕtveho holuba. Vraždenie a etnické čistky sa ich vôbec nedotýkajú, neoslovujú, nezaujímajú ich, zato ich do nepríčetnosti privedie mŕtvy vtáčik. Svet naozaj je taký, ako ho zobrazuje Emir Kusturica. A život je skutočne zázračný.
