"Je zaujímavé, ako už medzi nami funguje tá neverbálna komunikácia, o niektorých veciach sa už akoby nemusíme baviť. Niekedy robíme na nejakej pesničke - snažíme sa ju dostať niekam ďalej, lebo to, čo hráme, sú čiastočne variácie na to, čo už bolo akoby vymyslené, alebo povedané v tom ktorom aranžmáne a my sa to snažíme meniť," hovorí Koller o práci na hudobných nahrávkach. Najlepšie to ale vraj funguje medzi ním ako bubeníkom a basgitaristom Marekom Minárikom, s ktorým spolu hrávali aj v skupine Lucie. "Medzi bubeníkom a basistom to funguje akoby najbližšie. Niekedy počúvame naše nahrávky a zisťujeme, že hráme spolu úplne rovnako bez toho, aby sme sa na niečom dohovárali," vysvetľuje. Podľa Honzu Křížka sú vzťahy v kapele "rovnaké, ako každý zväzok, ako partnerstvo - ten zväzok má určité pravidlá a možnosti a my sme ľudia, ktorí sa poznajú - teraz už nielen hudobne, ale viac aj ľudsky."
Kollerband má okrem päťčlennej štúdiovej zostavy: spevák a bubeník David Koller, Olda Krejčoves, Tomáš Vartecký, Honza Křížek a Marek Minárik, aj stáleho koncertného člena, ktorým je bubeník Tomáš Marek. "Je nás šesť, ale v štúdiu päť, lebo ja si svoje party na bicie najradšej vymyslím a zahrám sám. Predsa mi niekto nebude kecať do toho, ako mám hrať. Takže Tomáš Marek, rovnako ako v Lucii, hrá na bubny, keď ja vpredu hrám na gitaru a spievam. Je lepší ako ja, ale čo sa dá robiť... Mňa je viac vidieť," opisuje Koller zloženie Kollerbandu. Honza Křížek však dopĺňa, že kapela má ešte jedného stáleho člena. Podľa jeho slov je ním David Černý. "On je naozaj už akoby ďalší člen kapely. Má na starosti vizuálnu stránku celého tohto projektu," dodáva.
Koller sa však sám nepovažuje za lídra kapely, ako ho väčšinou označujú. Podľa neho k tomu síce zvádza názov kapely, ale nie je to tak. "Ja mám na starosti skoro všetko, ale chlapci sú tu na to, aby mi pomáhali. To nie je moja kapela, aj keď sa to volá po mne," zdôrazňuje a dodáva, že názov Kollerband pravdepodobne nepatrí k tým najlepším, ktoré v živote vymyslel. "Pár názvov som už vymyslel, ale práve tento asi nie je ten najšťastnejší. Možno si na to ľudia zvyknú. Ak nie, tak z toho urobíme napríklad nejakú skratku, alebo niečo," konštatuje na záver.
