B. B. King, žijúca legenda svetovej bluesovej scény, sa 29. apríla 1998 predstavil v Bratislave. FOTO - TASR |
Umelci sa hrnú, aby vzdali hold tomuto hráčovi blues, príležitosťou sú jeho osemdesiate narodeniny. K okrúhlemu sviatku vychádza album duetov, ktoré B. B. King nahral spolu so špičkou svetovej popmusic. Sú medzi nimi spoločné piesne s priateľom a žiakom Ericom Claptonom, Eltonom Johnom, Sheryl Croweovou, Markom Knopflerom, Van Morrisonom alebo gitaristom ZZ Top Billom Gibbonsom.
B. B. King prepojil blues s prvkami jazzu, swingu i popu, ale to, čo robí jeho hudbu jedinečnou, je gitarová technika. Na prvý pohľad je jednoduchá, je však vybrúsená nekonečným množstvom koncertov po celom svete. "Keď spievam, hrám si v duchu. V sekunde, keď skončím s vokálom, začnem spievať na svojej Lucille," vysvetľuje tajomstvo svojho hrania.
Tento geniálny hudobník je známy tým, že skoro nepoužíva akordy. Pripadajú mu zbytočné. V dokumente Rattle and Hum o írskej skupine U2 je pasáž, v ktorej Bono a spol. učia Kinga spoločnú pieseň When Love Comes To Town. "Ja na akordy príliš nie som," tvrdí bluesman, zatiaľ čo gitarista The Edge sa čuduje na kameru: "Však sú tam iba dva!"
Kráľ bluesu sa narodil 16. septembra 1925 na bavlníkovej plantáži v mississippskom mestečku Itta Bene. Na gitare začal hrávať už v detstve a privyrábal si ako pouličný hráč. S dva a pol dolárom vo vrecku odišiel v roku 1947 do Memphisu - tam sa zamiloval do elektrickej gitary. "Bola to gitara, ktorá neznela vôbec nábožensky," spomína na elektrické blues Stormy Monday od T-Bone Walkera. "Bol to najkrajší zvuk, aký som v živote počul. Rozhodol o tom, že som začal hrať blues. V začiatkoch si hovoril Beale Street Blues Boy, neskôr sa premenoval na Blues Boy King, z čoho vyplynula skratka B. B. King.
Kingov život je opradený viacerými legendami, ale jedna je pravdivá. Týka sa jeho gitary Lucille. V polovici 50. rokov mal koncert v zastrčenej putike v Arkansase, v sále sa strhla bitka dvoch mužov o dievča. Skončila sa požiarom. Mladý bluesman si po evakuácii spomenul na svoju gitaru, zabudnutú na pódiu. Pod hrozbou smrti sa vrátil do horiaceho baru pre svoj milovaný nástroj. Neskôr zistil, že žena, o ktorú sa strhla bitka, sa volala Lucille.
Veľvyslanec blues je napriek svojmu veku stále jedným z najťažšie pracujúcich hudobníkov v šoubiznise. Začínal v segregovaných baroch pre čiernych, legendárnymi koncertmi v roku 1968 v newyorskom Fillmore East si získal srdcia bieleho publika, zvedavého na vzor Hendrixa i Claptona.
Počas nekonečného turné koncom deväťdesiatych rokov koncertoval so svojím bluesovým orchestrom aj v Bratislave. Dohromady sa predstavil až v 100 krajinách sveta a vydal rovnaký počet albumov. Z tých posledných zaujal spoločnou nahrávkou s Claptonom Riding With The King. A v neúnavom koncertovaní pokračuje aj s ôsmimi krížikmi na chrbte: "Milujem hranie a užívam si ho. Tým viac, že sa už nemusím starať o peniaze!"
