Prvým hosťom Promülle bol približne pred mesiacom minister kultúry Milan Kňažko. „Keď to už nejafčíš, aspoň to nosíš,“ ukazoval minister prstom na košeľu svojho hostiteľa, ktorá bola z pravého konope. Hosť a hostiteľ sa príliš navzájom nešetrili a veselo do seba pichali. Vďaka tomu sa ten večer mohla po čase na obrazovke zaskvieť Kňažkova pohotovosť, jeho silná stránka, ktorá uňho, ako sa ukázalo, ani za roky jeho účinkovania v politike celkom nezakrpatela. Predviedol aj svoju suverénnu francúzštinu v kvalitne zvládnutej interpretácii legendárneho šansónu Jacqua Brela Ne me quitte pas. Zato dramatizácia rozprávky Dlhý, široký a bystrozraký, v ktorej účinkoval aj Kňažkov syn Róbert, nebola až takým dobrým nápadom.
V druhom vydaní talkshow bol hosťom Július Satinský. Hostiteľ s ním chcel byť zladený až tak, že sa sám obliekol do Satinského štandardného úboru - montérok, prúžkovaného trička a vibramiek so žltými šnúrkami, takže v tejto štylizovanej pracovnej rovnošate vyzerali ako dokonalé, aj keď nerovnako urastené dvojičky zo škôlkarského karnevalu. Müller už bol oveľa krotkejší a úctivejší ako pred niekoľkými týždňami so svojím priateľom ministrom. Tentoraz hosťovi vykal a nechal ho sedieť vo vlastnej, prinesenej stoličke, keď sa Satinský odmietol položiť na originálne tvarovanú Müllerovu pohovku.
„Aby ste sa zas nedali stiahnuť na alkohol!“ varoval ho Satinský, keď mu takto výchovne veštil budúcnosť. „Ako to, že zasa?“ ohradil sa Müller. Nakoniec si spolu zaspievali Júlia, si čarovná. Namiesto o Júlii spievali o Júliusovi. Satinský nepohrdol ani ďalšími poctami, po tom, čo nedávno získal Pribinov kríž prvej triedy, mu Müller udelil ešte Zlaté fúzy.
Satinský aj Müller vedia, ako sa tváriť tak, akoby boli v štúdiu len oni dvaja. Aj tento Müllerov pingpong bol vydarený.
Müller tvrdí, že sa v mnohom zmenil. Našťastie, nie vo všetkom. Je to stále on a na jeho novej ceste mu napríklad aj po týchto dvoch reláciách určite má kto držať palce.
Autor: ANNA SLÁVIKOVÁ(Autorka je publicistka)