Riaditeľka festivalu Arteterapia / Umenie na margu Viera Dubačová. FOTO SME - MIRKA CIBULKOVÁ
Divadlo Pregones z New Yorku hrá pre drsné publikum v Bronxe. Divadlo Soweto z Juhoafrickej republiky bojuje proti šíreniu AIDS šírením osvety medzi mládežou. Ďalšie juhoafrické divadlo S.O.S. rozpráva príbehy Detí ulice, ktoré žijú v detskom gete v najchudobnejšej časti Johannesburgu. Maďarský súbor nevidiacich hercov Vakrepülés színjatszó egyesület v úplnej tme na javisku ukazuje divákom, ako používať aj iné zmysly ako zrak. Súbor Maatwerk z Holandska tvoria pätnásti mentálne postihnutí herci. Nemecké Forumtheater pracuje s problémovou mládežou. Produkcia Divadla Nota bene zapojila bezdomovcov. Divadlo hrajú aj nepočujúci herci z divadla Neslyším a ich slovenskí kolegovia z divadla Tiché iskry.
Tí všetci prídu budúci týždeň do Banskej Bystrice, kde sa bude od 24.- 29. októbra konať 2. ročník súťažného medzinárodného divadelného festivalu Arteterapia / Umenie na margu. Akciu organizuje banskobystrické Divadlo z Pasáže v spolupráci s Divadelným ústavom a Divadlom Astorka Korzo 90, v ktorom budú môcť bratislavskí diváci tiež vidieť niektoré produkcie. Dušou tohto výnimočného podujatia je riaditeľka Divadla z Pasáže VIERA DUBAČOVÁ.
Aké to je, pripravovať festival s toľkými rôznorodými súbormi?
"Už počas prípravy festivalu sme sa toho toľko naučili, že sme pripravení pracovať pre OSN."
Prečo vlastne robíte takýto festival? Nemá vaše divadlo dosť svojich problémov?
"Pretože sme si uvedomili, že naša práca s postihnutými je súčasťou celosvetovo rozšíreného komunitného divadla. U nás je v tejto oblasti veľká diera. Tento termín sa ani nepoužíva."
Čo sa pod komunitným divadlom vlastne myslí?
"Je to angažované divadlo, ktoré prináša výpoveď istej skupiny ľudí a zároveň sa zasadzujú v ich prospech. Na Medzinárodnom festivale komunitných divadiel v Rotterdame sme sa zoznámili s celou škálou divadiel, ktoré pracujú s ľuďmi na okraji spoločnosti - emigranti, homosexáli, ohrozená mládež, obézni ľudia, deti ulice, dôchodcovia."
Majú tieto rôznorodé divadlá niečo spoločné?
"Dá sa povedať, že všetky režisérske osobnosti týchto divadiel sa opierajú o prácu brazílskeho divadelníka Augusta Boala. Je zakladateľom neviditeľného divadla, divadla utláčaných v rôznych centrách po svete. Presadzoval myšlienku, že umelec sa má angažovať v prospech iných ľudí. V zahraničí už mnohí profesionálni umelci prebrali na seba akúsi sociálnu zodpovednosť."
Nepadne takéto divadlo medzi dve stoličky tým, že ho neprijmú ani umelci, ani sociálni pracovníci?
"Nemám tento pocit. Cítim, že aj naši kritici berú aj naše divadlo ako umenie, nie ako charitu. Napríklad, divadlo Pregones z Bronxu je na takej vysokej profesionálnej úrovni, že takáto výhrada nemôže ani zaznieť. Aj medzi postihnutými či chudobnými je veľa tvorivých umelcov, ktorí akoby čakali na objavenie."
Je slovenská spoločnosť pripravená na tieto ťažké témy?
"Nie, nie je to ľahké. Sú to veľmi silné výpovede. Isté témy sa zatiaľ u nás ani neotvorili. Angažované divadlo nemusí byť po vôli politikov, nie je tak ľahko predajné ani populárne. Preto skôr prevláda názor, že je lepšie do istých vecí nevŕtať. Ale potenciál tu je. Stačí, ak si otvoríme noviny."
Je medzi študentmi záujem o niečo podobné? Sú mladí dnes dostatočne sociálne citliví?
"Naše iniciatívy nachádzajú odozvu hlavne medzi mladými. V súčasnosti ma práve to dosť nabilo energiou. Aj z VŠMU s nami začali spolupracovať takí ľudia, ktorých by som sa predtým ani neodvážila osloviť. Hľadajú tiež svoju tému, svoju výpoveď."
Mnohí mladí umelci už na divadlo zanevreli a robia v reklamných agentúrach."
"Chceme dať správu, že sa to dá, že o divadle netreba len snívať. Lenže divadelníci, takí tí skutoční komedianti, ktorí neprijímajú komerciu a nezaradili sa, sú už tiež len malou komunitou. Zdá sa mi, že pomaly bude treba obhajovať už aj ich práva."
