New York 18. februára (TASR) - Trocha šťastia patrí ku každej kariére vo filmovom odvetví. Len nadanie a zručnosť totiž z režiséra neurobia automaticky dvojnásobného držiteľa Oscara a tvorcu klasických filmových diel ako Prelet nad kukučím hniezdom či Amadeus. Miloš Forman, ktorý dnes slávi 70. narodeniny, našiel toto šťastie v roku 1975 vo forme balíčka s knihou, "o ktorej som ešte nikdy nepočul, napísanej spisovateľom, ktorého som nepoznal", ako neskôr prezradil český rodák.
Pri smiešne malom rozpočte na dnešné pomery v Hollywoode - s dvoma miliónmi dolárov - a Jackom Nicholsonom v hlavnej úlohe zaznamenal film o psychiatrickej liečebni z 50. rokov takmer nevídaný triumf, keď v roku 1976 získal päť Oscarov v hlavných kategóriách.
O deväť rokov neskôr sa však Formanovi podarilo dosiahnuť ešte viac. S ôsmymi oceneniami americkej filmovej akadémie za strhujúcu snímku o Mozartovi nazvanú Amadeus definitívne vystúpil na režisérsky Olymp.
Oba filmy neboli len umelecky presvedčivé, no stali sa aj celosvetovými "kasovými trhákmi". Forman tak ukázal, ako sa má udržať rovnováha na úzkej hranici medzi umením a komerciou. Pútnikom medzi dvoma svetmi však nebol len v kultúrnej oblasti.
Formanovi život udelil mnoho vecí hneď dvojnásobne. Dvakrát sa stal otcom dvojčiat, dva jeho filmy zahrnuli Oscarmi a úspechy a pády zažil v dvoch úplne odlišných svetoch, umeleckom i rodinnom.
Neúspechy vo filmovom svete ale vnímal pokojne. Syn židovského učiteľa, ktorý sa narodil 18. februára 1932 v stredočeskej Čáslavi, totiž zažil aj omnoho horšie situácie a oboch rodičov stratil v koncentračných táboroch.
Osirelý mladík sa v 18 rokoch zapísal na pražskú filmovú akadémiu (FAMU) a stal sa dramaturgom v televízii. V roku 1963 predstavil svoj prvý hraný film, komédiu Černý Petr. V zahraničí sa stal známym ironickými satirami na malomestský život Lásky jedné plavovlásky (1965) a Hoří, má panenko (1967).
Vojenské potlačenie Pražskej jari v roku 1968 znamenalo pre Formana stroskotanie všetkých nádejí na liberálny a demokratický socializmus v rodnej krajine. Keď ruské tanky dorazili do Prahy, režisér bol už v Paríži, kam sa mu podarilo dostať aj druhú manželku, speváčku Věru Křesadlovú a synov Petra a Matěja.
Forman odišiel do USA, kde chcel dobyť Hollywood. Tam však na neho nikto nečakal a pre emigranta nasledovali ťažké roky. V roku 1971 konečne dokončil svoj prvý americký film, no humor sarkastickej komédie o konfliktoch generácií Taking Off nezodpovedal americkému vkusu a snímka veľmi nezaujala ani Európu.
Po prelome s Preletom na kukučím hniezdom (1975) prišiel neúspech s filmovou verziou muzikálu Hair (1979). Niečo podobné sa stalo aj po filme Amadeus (1984), keď Formanova historická dráma Valmont (1989) v priamej konkurencii Nebezpečných známostí britského režiséra Stephena Frearsa, založených na rovnakej literárnej predlohe, prišla príliš neskoro do kín a nemala ani kvalitu súpera.
Po dlhej prestávke sa Forman v roku 1996 prekvapujúco vrátil so snímkou Larry Flint. V autentickom príbehu známeho porno-vydavateľa, ktorý mu vyniesol nomináciu na Oscara, režisér kritizuje prudérnosť a pokrytectvo "najväčšieho národa sveta".
Akým chápavým znalcom a kritikom Ameriky sa stal, ukázal Forman aj v roku 1999 trpkou komédiou Muž na Mesiaci o kontroverznom komikovi Andym Kaufmanovi s Jimom Carreym v hlavnej úlohe. O oboch posledných filmoch sa veľa diskutovalo, no nestali sa "magnetmi" pokladní v kinách.
Avšak Miloš Forman, žijúci v treťom manželstve s Martinou Zbořilovou, s ktorou má dvoch synov Andrewa a Jamesa pomenovaných po Kaufmanovi a Carreym, medzitým môže ďalej pracovať na svojej posmrtnej sláve.
Svoje memoáre už napísal, české mesto Poděbrady, kam kedysi chodil do školy, ho v roku 1999 menovalo čestným občanom a na všetkých veľkých filmových festivaloch vo svete je vítaným a váženým hosťom. A režisér, ktorého cesta viedla od Vltavy do Hollywoodu, má bezpochyby stále na to, aby nakrútil viaceré nezvyčajné filmy, uzatvára svoje obzretie sa za Formanovým životom agentúra DPA.
