O japonskej jazzovej scene sme hovorili so Shuyom Okinom, producentom Sleepwalkera a členom skupiny Kyoto Jazz Massive, ktorý sa na akcii predstaví ako DJ.
Začínal si ako DJ na prelome 80. a 90. rokov, kedy si sa rozhodol robiť vlastnú hudbu?
Áno, hudbe sme sa s bratom začali venovať ako DJi, ale už od začiatku 90. rokov som produkoval skupinu Mondo Grosso, ktorá spájala živé nástroje s programovanými beatmi. O pár rokov som však cítil, že ich hudba sa začína uberať smerom, ktorý mi príliš nevyhovuje, a tak vzniklo Kyoto Jazz Massive ako samostatný projekt. Naša prvá skladba vyšla na kompilácii japonského nu jazzu Multidirection, ktorú v roku 1994 zostavovali ľudia z už vtedy známej skupiny United Future Organization.
Aká hudba ťa v tvorbe najviac ovplyvnila?
Ja mám naozaj veľmi rád jazz, veľký vplyv na mňa mali Pharoah Sanders, McCoy Tyner alebo Herbie Hancock. Aj preto je v skladbách KJM veľmi silný prvok improvizácie. V žánri, ktorému sa hovorí nu jazz alebo future jazz, sa obvykle nevyskytujú sólové party, ale v skladbách KJM je niekedy až 90 percent celého času nejaké sólo, napríklad od klávesistu Hajimeho Yoshizawu.
Japonsko nie je pre Európana príliš známe ako krajina jazzu. Aká je tamojšia jazzová scéna?
Japonská jazzová scéna sa naplno rozbehla koncom 70. a začiatkom 80. rokov. Hudba ľudí ako Ryo Kawasaki alebo Sadao Watanabe sa používala dokonca v reklamách, a tým sa jazz priblížil aj bežným obyvateľom. Po určitom útlme sa v poslednej dobe objavilo množstvo zaujímavých nových skupín, ako je napríklad Soil and Pimo Sessions alebo Sleepwalker. Navyše, aj veľké hudobné vydavateľstvá začínajú tento žáner tlačiť. Takže, jazz v Japonsku opäť ožíva.
Si producentom Sleepwalkera, ktorý má s KJM spoločných viacerých hudobníkov. Kedy ťa napadlo založiť čisto akustický jazzový projekt?
Už keď som bol manažérom Mondo Grosso, tak som zistil, že viacerých hudobníkov, ktorí so skupinou spolupracovali, už nebavilo hrať naživo spolu s programovanými bicími. Urobili sme preto kompiláciu Kyoto Jazz Massive, kde sa ľudia ako Hajime mohli predviesť vo svojich vlastných projektoch. Hajimeho som dal dokopy so saxofonistom Masamotom Nakamurom, a tak vznikol Sleepwalker ako skupina, čo hrá 100 percentne čistý jazz. Ich prvá skladba tak vznikla už v roku 1994. Už v apríli by im mal vyjsť nový album, na ktorom budú hosťovať hneď dve vokalistky. Okrem Bembe Segue, ktorá príde aj do Bratislavy, sa nám podarilo dohodnúť spoluprácu aj s Yukimi Nagano, ktorá spievala napríklad pre švédske projekty Koop a Hird.
KJM neplánuje nový album? Váš debut vyšiel už pred troma rokmi a odvtedy, ak sa nemýlim, ste vydali len cover verziu Endless Flight od Rodneyho Franklina, ktorá vyšla na kompilácii k 10. výročiu skupiny.
Práve dokončujeme demo verziu nášho nového albumu, ale kedy bude vydaný, ešte neviem. Zatiaľ sme aspoň zostavili viacero kompilácií našich obľubených jazzových nahrávok nazvaných KJM Classics. Sú to všetko legendárne skladby od ľudí ako Pharoah Sanders alebo Archie Shepp z archívov Blue Note alebo Impulse. Inak, KJM 10th anniversary by malo vyjsť aj v Európe začiatkom budúceho roka. A pri tejto príležitosti budeme robiť aj živé európske turné. Nevynecháme ani Bratislavu.
Na Slovensku si už bol so Sleepwalkerom v roku 2003 a pred siedmimi mesiacmi si tu hral aj ako DJ. Aké je podľa teba slovenské publikum?
Na Slovensko chodím veľmi rád, pretože publikum je otvorené novej hudbe. Bol som naozaj prekvapený, ako skvele ľudia reagovali na aj na ťažšie skladby, ktoré som púšťal. Navyše, Slováci sú veľmi priateľskí a máte naozaj pekné dievčatá.
Keď hráš ako DJ, čo je pre teba najdôležitejšie?
V zásade chcem, aby sa ľudia bavili. Vždy rozmýšľam nad tým, aby skladby, ktoré hrám, mali niečo spoločné. A rád hrám rôzne žánre. Inak, 27. októbra mi v Japonsku vydajú knihu, ktorá je akýmsi návodom na to, ako sa stať dobrým DJom. V prvej časti hovorím o tom, ako hľadať spoločné prvky v rôznych skladbách, v druhej analyzujem rôzne DJské mixy, napríklad od Larryho Levana alebo DJa Krusha. A súčasťou knihy sú aj tri mixované CD: do klubu, do auta a do spálne.
Autor: Radoslav TomekMarián Jaslovský
