Nachové plachty na Febiofeste dávajú ochutnať A. Grina
BRATISLAVA 19. februára (SITA) – V rámci pondelkového otvorenia medzinárodnej prehliadky filmu, televízie a videa Febiofest uviedol filmový klub Nostalgia v slovenskej predpremiére dokumentárny film Nachové plachty. Jeho režisér Miroslav Janek ho na Slove
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
nsku sprevádza osobne a dnes ho predstavil na tlačovej besede. "Je to ochutnávka Alexandra Grina, ktorý nie je veľmi známym autorom,“ povedal o svojom "dokumente o divadle". Nakrútil ho totiž podľa predstavenia Divadla bratří Formanů. "Keď sa rozhodli pre Grinovu látku, pocítil som vnútornú radosť, znova som prečítal celý štós jeho kníh, čo mám doma a vybral som päť krátkych textov, ktoré súvisia s divadlom, aj s vnútorným svetom filmu.“
Film sa nakrúcal na lodi, ktorú bratia Formanovci upravili špeciálne na svoje predstavenie. "Iba skrutkovali, rezali, pílili – nemali to hotové ani do premiéry,“ uviedol M. Janek na margo spolupráce, ktorá bola podľa neho viac organizačná ako tvorivá, pretože bratia na scenár nemali čas. Ide teda o jeho vlastnú autorskú výpoveď. Snažil sa vložiť do nej Grinovho ducha, pričom sa nechal viesť inštinktom. "Fakty neboli dôležité – dôležitá bola pocitová rovina,“ uviedol Janek a nazval svoj film snom o Grinovi. "Divák vytuší o čo ide, ale nemusí byť schopný všetko si vysvetliť.“ Takéto pomalé nostalgické tempo podľa neho väčšine divákov nevyhovuje, u mnohých však zbadal iskru v očiach, čo dokazuje, že aj dokumentárny film si vie nájsť v súčasnej ponuke "svoju krvnú skupinu".
Nachové plachty sa nakrúcali od jesene 1999 desať mesiacov. Za zvlášť náročnú označil Janek etapu strihu, ktorej velila jeho manželka Antónia. "Nebolo možné urobiť si pevný plán od prvého záberu po posledný,“ charakterizoval Janek podstatnú odlišnosť so svojimi predchádzajúcimi filmami. Napokon však našiel súvislú niť filmu a v októbri minulého roka uviedol jeho českú premiéru. Hudba Nachových plachiet sa nesie v znamení cimbalových melódií maďarských cigánov a ruského tanga z tridsiatych rokov. Grinove texty tu znejú vo francúzštine, aj ruštine, pretože účinkujúci tiež pochádzali z viacerých krajín. Súčasťou filmu sú animované obrázky Mateja Formana. Podľa Janeka vznikalo toto dielo ako dokonalá improvizácia a úplne intímna práca, pri ktorej bol sám sebe štábom.