BRATISLAVA 10. novembra (SITA) - Kontroverzný český fotograf Jan Saudek sa narodil v roku 1935. O pár rokov neskôr videl umierať ľudí na uliciach v priamom prenose. Jednou z jeho spomienok na detstvo je udalosť, keď mladého príslušníka wehrmachtu zavesil dav ľudí na námestí za nohy, poliali ho benzínom a zapálili.
V rokoch 1947 až 1950 objavil na stranách časopisu Life reportáže Margaret Bourke-Whiteovej, Eugena Smitha a Giselle Freundovej. Keď sa s Freundovou v roku 1977 osobne stretol, darovala mu fotoaparát Rolleiflex, s ktorým fotografovala Evitu Perónovú. Saudek ho používa dodnes.
Na svojej internetovej stránke priznáva, že po prvý raz vnikol do ženy v roku 1950, ale iba na krátko a jeho očakávania to nenaplnilo. Ženy ho ale od toho momentu sprevádzali celým jeho životom. V tom istom roku dostal aj svoju prvú fotokameru. Svoju prvú fotografiu naaranžoval a koloroval v roku 1951. Prvý skutočný fotoaparát - Flexaret 6x6 dostal od svojej bývalej manželky ešte v roku 1959 a používa ho dodnes.
V 60-tych rokoch sa mu do rúk dostal katalóg výstavy Family of Man. Vtedy si povedal, že podobnú knižku o rodine musí nafotiť tiež. Netušil ešte, že sa mu podarí urobiť do sveta oveľa väčšiu dieru.
Saudek sa medzičasom stal niekoľkonásobným otcom. V zlomovom období - roku 1969 navštívil New York. Keď sa odtiaľ vrátil, deti ho nespoznávali. Jeho manželstvo sa zakrátko rozpadlo. Saudek v tom čase prebýval v starom sklade, kde prežil celých sedem rokov. Začiatkom 70-tych rokov si na toto miesto priviedol ďalšiu svoju lásku - Veroniku, ktorá mu porodila ďalšie dieťa.
V roku 1973 začal maľovať a písať. Jeho fotografie vtedy v Československu nikoho nezaujímali. O tri roky neskôr tragicky zomrela matka jeho dvoch detí a jeho otec. Následne sa zoznámil so Zuzankou, ktorá ho ale po dvoch rokoch spoločného života opustila.
V tom čase ešte stále pracoval ako robotník. Zlom v jeho živote nastal v roku 1984, kedy získal preukaz Fondu československých výtvarných umelcov. Po roku mu pridelili malý podkrovný byt, v ktorom už mal aj vlastnú fotokomoru, a kde žije dodnes. Prešli dva roky a Saudek sa pokúsil o samovraždu. "Nikdy som nebol dôsledný a zlyhal som aj vtedy," píše Saudek a dodáva, že je to vôbec prvý raz, čo mu lajdáctvo pomohlo. V roku 1988 sa stal kandidátom Zväzu výtvarných umelcov.
V 90-tych rokoch sa jeho meno stalo pojmom. Oslovila ho filmová spoločnosť Febio, ktorá ho zahrnula do svojho projektu GEN (100 Čechov dnešku). Saudek to považuje za jedinú a najväčšiu poctu, akej sa mu doma dostalo. V roku 1998 usporiadal výstavu vlastných fotografií. Výťažok z nej v hodnote 7,2 milióna českých korún venoval charite.
Dnes je Saudek vyhľadávaným fotografom. Nikdy nepodľahol uniformite a umelecky sa neprispôsobil trendom. Mnohí ho obdivujú, iní jeho diela a spôsob života kritizujú. Pravdou ale zostáva fakt, že je sám a svoju samotu si uvedomuje. Sprievodcom jeho staroby a jeho pravou rukou je jeho konkubína a fotografka Sára Saudková.
Obdivovatelia Jana Saudka sa s ním môžu stretnúť na autogramiáde, ktorá sa uskutoční vo štvrtok, 10. novembra v priestoroch výstavného a kongresového centra Incheba Expo Bratislava. Autogramiáda je súčasťou veľtrhu Bibliotéka, ktorej účastníci si pripomenú vydanie Saudkovej knižnej monografie Best of Jan Saudek.
