Martin Štrba si pred tromi rokmi prevzal Českého leva za film Je treba zabiť Sekala, minulý rok za výtvarný počin k filmu Anjel Exit. Ako dopadne jeho kameramanská nominácia tento rok? FOTO - ČTK
MARTIN ŠTRBA (1961) je svojou povahou introvert. So svojím niekdajším spolužiakom z pražskej FAMU, fotografom Tonom Stanom si občas zájde na ryby, pri nakrúcaní filmu najradšej spolupracuje s režisérmi (Martin Šulík, Vladimír Michálek), s ktorými sa vie dohovoriť aj bez slov. Tichý Slovák, ktorý sa presadil v kozmopolitnej Prahe.
Patrí k najvyhľadávanejším kameramanom svojej generácie. Rovnakú frekvenciu má aj pri zbieraní cien či nominácií na Českého leva. Druhého marca sa rozhodne, či Martin Štrba získa za kameru k filmu Babie leto svojho tretieho leva. Zatiaľ skromne tvrdí, že si chcel zapauzovať, ale „opäť sa mi to nepodarilo. Českí akademici mi zase nedajú pokoj“.
Aké máte tento rok šance proti kameramanovi Tmavomodrého sveta - Vladimírovi Smutnému a Paralelných svetov - Štěpánovi Kučerovi?
„Najviac by som leva prial Štěpánovi Kučerovi. Odviedol neuveriteľnú prácu. Z pohľadu ďalšieho vývoja filmovej kamery by sa patrilo, aby cenu dostal práve on.“
Aj pri Babom lete sa zdá, že je vám blízke výtvarné cítenie kamery. Máte podobný pocit?
„Žiadny film nevnímam ako výtvarný. Ku každému sa snažím zvoliť optimálny prístup, ktorý vychádza z konkrétneho scenára. Viem, že kameraman by ani najlepším výtvarným činom nemal hercov pochovať.“
Odmietate rolu služobníka, ktorý by vykonával cudzie predstavy?
„Slúžim jedine scenáru a režisér je šéfom, ktorý to celé zastrešuje. Dôležitá je príprava a samotné filmovanie je výsledkom dialógu s režisérom. Keď sa dohodnú základné body postupu, dá sa postaviť aj výtvarná koncepcia.“
Zdôrazňujete maximálnu pripravenosť. Nepočítate s prvkom improvizácie?
„Bez prípravy by som sa cítil neisto. Keď mám istotu, môžem čosi vytiahnuť z rukáva. Prichádza psychická uvoľnenosť a potom sa dá aj hravejšie improvizovať.“
Vaša spolupráca s Vladimírom Michálkom priniesla rôzne filmové atmosféry. Ako by ste porovnali odlišné kameramanské prístupy?
„Odvíja sa to od Michálkovho výnimočného daru siahnuť po rôznorodých témach. Ponúka tak aj veľkú šancu na obrazové stvárnenie, pri ktorom sa dá obraz našiť na mieru. Potom môžeme nakrútiť komorný príbeh Babie leto založený v podstate na fotografovaní krásnych starých tvárí a nádherných hercov - Vlastimila Brodského a Stelly Zázvorkovej. Inokedy, ako pri Anjelovi Exit, ide zase o experiment s dôrazom na obraz.“
Pri Anjelovi ste snímali obraz netradičnou technikou. Ako sa vám pracovalo s digitálnou kamerou?
„Jej zvolenie bolo zámerné. Chceli sme docieliť estetiku surovej reality. Vopred sme si povedali, že sa budeme venovať najmä hercom. Dôležité bolo zachytiť ich spontánnosť.“
Klára Issová povedala, že vás počas nakrúcania ani nevnímala. Snažíte sa byť pri práci nenápadný?
„Závisí to od konkrétneho prípadu, no napríklad pri Anjelovi odpadol klasický filmársky prístup. Produkčný síce napísal základný plán nakrúcania, ale išlo najmä o dohodu niekoľkých ľudí. Väčšinou sa na pľaci stretli dvaja-traja herci, režisér, zvukár a ja. Okolo nás ešte krúžil autor predlohy Jáchym Topol, ktorý striehol na text a obetavo nám roznášal kávu. Opäť však tomu predchádzala dôsledná režijná a scenáristická príprava.“
Čo znamená pre vás práca na filme? Je to hra, tvorivé trápenie, sebarealizácia, únik z reality?
„Je to dialóg medzi ľuďmi, ktorí chcú urobiť niečo spoločné. Snažím sa spolupracovať s tvorcami podobného videnia, s ktorými sa často dorozumievam aj bez slov. Vtedy je to príjemná hra. Pravda, prichádzajú aj krízové situácie, ale tie patria k životu. Dôležité je byť psychicky pripravený, čo pri veľkých projektoch občas chýba - vtedy sa robí aj v noci.“
Prichádzate pri tvorbe filmu s nápadmi, ktoré v ňom režisér využije?
„Asi iba počas prípravy, keď sa pokúšame pretaviť scenár do obrazu. Hľadáme súhru prvkov, ktoré musia do seba zapadať ako švajčiarske hodinky. V tej fáze sa pokúšam ponúknuť svoje videnie, no viem, že kamera nesmie byť samoúčelná.“
Nechcete podobne ako F. A. Brabec prejsť od kamery k réžii?
„Zatiaľ to nehrozí. Rád nechávam na seba pôsobiť impulzy prichádzajúce zvonka. Mám pocit, že práve ako kameraman sa dokážem lepšie vyrovnať s týmito podnetmi.“
O ktorom filme si myslíte, že vám ako kameramanovi najlepšie vyšiel?
„Na každý film sa môžem pozrieť s nezaťaženými očami až s odstupom času. Niektorá časť je mi bližšia, iná vzdialenejšia. Nechcem však niektoré zatracovať, aby som iné vyzdvihol. Mám rád aj snímku Eliška má rada divočinu. Hoci ako film má rezervy, pre mňa to bol zážitok z iných farieb.“
