Každý máme svojho Bulgakova

Rekordnú sledovanosť mali prvé dva diely seriálu Majster a Margaréta sfilmovaného podľa rovnomenného románu Michaila Bulgakova. V Moskve ich v pondelok videlo skoro šesťdesiat percent z divákov, ktorí si v ten večer zapli televízor.

O televíznom filme režiséra Vladimíra Bortka sa v posledných mesiacoch v Rusku hovorilo ako o skutočnej senzácii. Sledovanosť podľa kritikov podporilo aj to, že film nebol ani raz prerušený reklamou. Ďalšie diely síce reklama rušiť bude, ale podľa vedenia kanálu Rossija, ktorý celý projekt financoval, citlivo a s mierou. Nakoniec, snaha televízie film dobre predať je pochopiteľná - bol to najdrahší počin v histórii ruskej televíznej tvorby.

Svetoznámy mystický román dokončil rovnako svetoznámy spisovateľ, lekár a novinár Michail Bulgakov v roku 1940, tesne pred smrťou. Hoci samotný spisovateľ bol miláčikom Stalina, tento jeho literárny počin bol dlho zakázaný. Mnohí videli v postave diabla práve krutého sovietskeho vodcu. Iní sa ho jednoducho báli, alebo ho považovali za odporujúci "socialistickému realizmu a proklamovanému ateizmu".

Niektorí kritici sa dodnes domnievajú, že nie je možné Majstra a Margarétu sfilmovať a trvajú na tom aj po tom, keď videli verziu režiséra Bortka. "Všetko je urobené príliš dokonale, príliš správne," namieta najznámejší ruský filmový kritik Jurij Gladilščikov. Zároveň však pripúšťa, že na celkové hodnotenie je priskoro - divákov čaká ešte zostávajúcich osem dielov. "Ak ma však ďalšie nezaujmú, nebudem sa na to pozerať," povedal Gladilščikov, ktorý označil dielo ako priemerné.

Ani riaditeľ múzea Bulgakova v Moskve Roman Jerykalov nie je priveľmi nadšený. "Zatiaľ som tam postrádal akýsi bulgakovovský mystický duch, ale treba chápať, že každý máme svojho Bulgakova," povedal po premiére.

Väčšina milovníkov Bulgakova bola sklamaná postavou kocúra, ktorého hrá elektronický robot, a podľa nich sú jeho "nečakané kroky nečakane banálne". Vyhovieť však tým, ktorí poznajú knihu naspamäť, je naozaj ťažké. A takých je v Rusku obrovské množstvo - Majster a Margaréta je pre mnohých kultovým románom. Kto ho čítal, bude len ťažko, ako to už v prípadoch sfilmovania podobne slávnych diel býva, stopercentne spokojný.

Bulgakovov štýl dáva obrovský priestor fantázii. Naháňa hrôzu, vyvoláva pocit, že diabol, ktorý je jednou z ústredných postáv, je prítomný aj po tom, keď knihu zavriete. Film je oveľa konkrétnejší a uberá divákovi možnosti domýšľať si a vteľovať sa do hlavných postáv. Predovšetkým na tomto úskalí brilantne napísanej knihy stroskotali všetci, ktorí sa mnohokrát pokúšali preniesť atmosféru románu na plátno.

V roku 1971 sa Majstra a Margaréty chopil slávny poľský režisér Andrzej Wajda. Jeho filmová, príliš biblická podoba sa volala Pilát a druhí. Nasledovali ho Taliani, Juhoslovania i niekoľko ruských tvorcov. Všetkých však sprevádzali podivné ťažkosti a výsledok nikdy nevzbudil očakávané nadšenie. Vladimír Naumov napríklad pracoval na scenári len dovtedy, ako ho podľa jeho vlastných slov vo sne nenavštívila Bulgakovova vdova, ktorá povedala: "Ten film nikto nenakrúti."

Režisér Jurij Kara v roku 1994 svoju verziu filmu dokončil, ale tesne pred premiérou sa pohádal s producentom a negatív záhadne zmizol z jeho sejfu. Bortko začal nakrúcať už v roku 2000, ale čoskoro sa zistilo, že potomkovia Bulgakova predali autorské práva Američanom. Až vlani ich kanál Rossija kúpil späť a režisér mohol prácu dokončiť. Aj potom ho však sprevádzali problémy s hercami (nikto nechcel hrať diabla) i s technikou. Nakoniec do úlohy satana zvaného v knihe Voland obsadil Olega Basilašviliho, ktorý však nie je vo filme práve presvedčivý.

Asi najvydarenejšia je v seriáli hudba, ktorú zložil Igor Korneljuk. Aj keď sa zdá, že hrá naraz hneď niekoľko orchestrov, prakticky všetko vzniklo v malom štúdiu s pomocou počítača. V niektorých chvíľach majú diváci chuť zavrieť oči a predstavovať si len pôvodný Bulgakovov popis tých najfamóznejších scén. A obraz v televízii? Ten ako keby bol zbytočný.