Podľa scénického výtvarníka Jozefa Cillera myšlienka uviesť hru vo foyeri vyplynula z charakteru hry a budovy v ktorej sa divadlo nachádza. Priestory ministerstva kultúry, v ktorom Astorka sídli, naprojektoval v roku 1922 v štýle neoklasicistickej monumentality jeden z najvýznamnejších slovenských architektov Milan Harminc. "Harminc je dobrý v priestore, v tej zvláštnej kachličkovej sterilite a pocitu exaktnosti a perfektnosti, ktorú táto hra potrebuje. Najväčším problémom scénografie, všeobecne, je tá katastrofálna nedokonalosť. To foyer je dokonalé, tak ako je Berhnard dokonalý v tom, že bol dostatočne slobodný a morálny, že si dovolil hovoriť pravdu", konštatoval Ciller.
Kapacita foyera je 50 návštevníkov. Podľa umeleckého šéfa Astorky Romana Poláka bude zaujímavé sledovať koľko divákov sa príde týmto spôsobom vyrovnať aj s našou vlastnou národnou minulosťou.
Hra Thomasa Bernharda "Pred odchodom na odpočinok" bola inšpirovaná osudom bádensko-württemberského ministerského predsedu Karla Filbingera. Ten po II. svetovej vojne presadzoval odchod šéfa činohry Clausa Peymanna zo Stuttgartu a označil ho za "sympatizanta terorizmu". Ešte skôr než Peymann odišiel zo svojho postu bol sám Filbinger usvedčený ako spolupáchateľ nacionálne socialistických zločinov.
Bernhard bol trvalým kritikom fašistickej minulosti Rakúska. Jeho diela boli policajne zabavované, čelil žalobám za urážku na cti a jeho verejné vystúpenia sprevádzali škandály. Bernhard ešte za života vyhlásil zákaz šírenia svojich kníh v Rakúsku a v testamente zakázal akékoľvek publikovanie a uvádzanie svojich hier v Rakúsku na dobu sedemdesiat rokov. Napriek tomu Bernhardova nadácia po desiatich rokoch od jeho smrti povolila obnovenie inscenácie Pred odchodom na odpočinok v Burgtheatri.
