V nedeľu majú priaznivci divadla poslednú možnosť vidieť výstavnú udalosť roka 2005, expozíciu Divadlo - vášeň, telo, hlas, reinštalovanú vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach. Od deviatej do piatej s voľným vstupom môžu záujemcovia absolvovať okrem prehliadky výstavy s odborným výkladom kurátora, teatrológa Jána Jaborníka aj ďalšie sprievodné podujatia: výtvarnú dielňu pre deti či premietanie inscenácií z archívu bratislavského Divadelného ústavu.
Táto výnimočná divadelná výstava s podtitulom Dejiny divadla 20. storočia na Slovensku, situovaná po prezentácii v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave, bola pri príležitosti 60. výročia vzniku Štátneho divadla reinštalovaná do štyroch košických kultúrnych inštitúcií a stala sa tak jedným z dominantných vrcholov jeho osláv.
Ťažisko aktualizovaných expozícií viažucich sa na kontext východného Slovenska jej autori a kurátori invenčne preniesli do spomínaného Východoslovenského múzea. Ostatné exponáty našli svoje zázemie v priestoroch Historickej budovy Štátneho divadla, Bábkového divadla a divadla Thálie.
Ide o výstavu, na ktorej je fenomén divadla po prvýkrát v histórii Slovenska predstavený v najrozmanitejších historických a umeleckých súvislostiach, od jeho prehistórie, obdobia vzniku, profesionalizácie, cez dôležité vývinové medzníky až po súčasnosť. Výtvarná inštalácia úspešne zachytáva pulz divadla 20. storočia.
Súčasťou výstavy boli aj inšpiratívne sprievodné podujatia pre základné, stredné a vysoké školy, stretnutia a besedy s divadelníkmi. Nezanedbateľnou a integrujúcou súčasťou "off programu" boli divadelné prezentácie alternatívneho typu, za všetky spomeňme napr. vystúpenie Študentského divadla pri FF PU v Prešove, ktoré tu úspešne uviedlo inscenáciu Karola Horáka Živý nábytok.
V slovenskom kultúrnom kontexte ojedinelá divadelná výstava naplnila svoje poznávacie i umelecko-estetické posolstvo. Stala sa "živým múzeom", ktoré má ambíciu, parafrázujúc divadelného teoretika Patricea Pavisa, tváriť sa ako akési divadlo objektov, programov, plagátov, scénografických náčrtov, makiet, kostýmov, televíznych a rozhlasových nahrávok. Stala sa teda novou inscenáciou predmetov minulosti či pedagogickým zasväcovaním do divadla, čo je jedným z najkrajších spôsobov, ako osláviť jeho večnosť.
Autor: MIRON PUKAN(Autor je teatrológ)
