Polanského jazykový tanec

Je pre nás pripravená veľká lekcia z hovorovej angličtiny, českej hantírky a slangu spoločenských outsiderov. Oliver Twist, filmový prepis literárnej klasiky sa bude premietať v pôvodnom znení a s českými titulkami, aj keď sme zvyknutí, že príbehy pre deti sú u nás nadabované.

Netreba sa toho báť, skôr buďme radi, že máme o niekoľko vnemov viac. Už aj silný prízvuk rozmanitých týpkov z londýnskych svetov má v sebe istú informáciu a tvorí štýl. A hoci titulky na nás niekoľkokrát vybehnú s prekvapením, pre deti by to problém byť nemal - na nové výrazy si zvyčajne zvyknú rýchlejšie ako my, čo už roky a radi čítame v českom jazyku.

Hru s jazykom v tomto prípade nemožno obísť. Kde sa dá, tam Polanski zvýrazňuje špeciality a farbu Dickensovho diela. Dnes je to absolútne známa kniha, samozrejmý príbeh. Držať sa detailov a zopár ich aj domyslieť, bolo preto to jediné, čo mohol urobiť. Keď už si teda zaumienil, že aj on nakrúti klasickú filmovú rozprávku - bez špeciálnych ambícií, ale nie tak, aby unavovala.

Môžeme mu trochu vyčítať, že výraznejšie nezabojoval proti niekoľkým rozprávačským klišé a že vo filme sú miesta, kde vieme okamžite a jednoznačne rozlíšiť, ako vyzerá dobro a ako sa správa zlo. Interiérom a exteriérom chýba nápad, Oliverov sirotinec nie je iný ako ten, čo poznáme z Jany Eyrovej a londýnsky trh je presne takisto prehnane zaľudnený ako americký prístav v Scorseseho Gangoch New Yorku. Na druhej strane mu však treba priznať, že s rovnakou priamočiarosťou dokáže v jednom zábere vystihnúť, čo Dickens rozvádzal na niekoľkých riadkoch a čo s istým dešpektom zvykneme preskakovať, pretože je to len povinný opis prírody.

Polanski využil aj možnosti, ktoré v sebe nosí každá záporná postava, akokoľvek marginálna. I keď to niekedy nemá nijakú väčšiu významovú hodnotu. Hlavne, že je v tom vtip a že to odľahčí tiesnivý pocit z príbehu o týranom a zneužívanom dieťati - ktorý je vo svojej podstate strašný, hoci sa skončí dobre. Peknou ukážkou hravosti je scéna, keď sa Oliver ocitne pred súdom a počúva, ako ho nespravodlivo obviňujú z krádeže. Sudca je vo švungu a prekvapivo zametá nielen s bezmocným chlapcom, ale aj s dôstojnými džentlmenmi, čo prišli svedčiť.

Vo filme je ešte zopár podobných rozšafných chvíľ a je v ňom aj niekoľko situačných a charakterových zvratov. Polanski teda myslel na to, aby pri ňom boli deti občas v miernej neistote a aby sa teda nemuseli pozerať na nič, čo by bolo príliš sladké, príliš slušné alebo príliš mravoučné.

A ešte by sme mohli oceniť aj Barneyho Clarka, malého Olivera a to, že si ho autori vôbec vybrali. Na rozdiel od takého Freddieho Highmora, čo hrá spolu s Johnnym Deppom v Hľadaní Krajiny-nekrajiny a v Karlíkovi a továrni na čokoládu, nepôsobí tak neznesiteľne nevinne. Vie byť aj správne nahnevaný a zakričať, ak mu to teda jeho stále detský hlas dovolí.

Výčitka však patrí dĺžke filmu. Je v ňom polhodina navyše a je aj úplne jasné, kde sa nazbierala. Je naozaj podivuhodné, že to filmoví majstri v strižni nevideli.