Aneta Mona Chisa (vpravo), pôvodom z Rumunska, a Lucia Tkáčová vyštudovali Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave. Vystupujú ako autorská dvojica - projekty A room of their own, Pičoviny, Les Amies, aj individuálne. Na Pražskom bienále 2005 sa predstavili aj videoprojektom Holiday (na snímke), ktorý je ich dialógom, tematizujúcim lokálnu scénu v sexistickom duchu. Ich najnovší kurátorský projekt Chlap, hrdina, duch, stroj je možné vidieť v bratislavskej Galérii Medium do 16. februára. FOTO - ARCHÍV
Umenie, ktoré robia muži, je jednoducho umenie. Umenie, ktoré produkujú ženy, je podľa výtvarníčok a kurátoriek ANETY MONY CHISY (30) a LUCIE TKÁČOVEJ (28) okamžite definované ako ženské, feministické, či rodové. Aj preto vznikla z iniciatívy týchto dvoch aktívnych umelkýň provokatívna výstava s názvom Chlap, hrdina, duch, stroj v bratislavskej Galérii Medium. Bez jedinej vystavujúcej "-ovej".
"Náš projekt je prezentáciou vlastnej skúsenosti," tvrdia obe autorky v spoločnom rozhovore pre SME.
Imponovali vám pri výbere "mužné" diela alebo mužní muži?
"Vyberali sme v prvom rade diela. Aj nemužní muži robia mužné umenie. Každý z oslovených autorov má sklony k istému, možno nevedomému maskulinizmu. No maskulinizmus, to nie sú len svaly, ego či megalománia. Urobili sme výstavu, v ktorej nie sú len diela reflektujúce mužskosť v prvom pláne.
Snažili ste sa pokryť celú mužskú tvorbu?
"Do jednotlivých gramatických vzorov sme vkladali vybrané práce - chlap zahŕňal kult tela a telesnosti, mužskú sexualitu, hrdina predstavil tému súťaže, vojny, športu, politiky, duch veľké témy, ako univerzum, existencia a filozofia a stroj napríklad majstrovanie, hobby či mašinky."
Prečo chýbajú v zozname autori, ktorí sa programovo zaoberajú napríklad vlastným egom či rodom?
"Nevyberali sme diela, ktoré sa cielene zaoberajú rodom. Predstavené diela pôvodne ani neboli myslené ako genderové, my sme im rodový kontext dodatočne vytvorili."
Takto ste mohli do projektu zaradiť hociktorého muža.
"A v tom je tento projekt podvratný. Nech robí žena akékoľvek umenie, ihneď je označené za typické ženské, reflektujúce rod, či dokonca feministické. Okamžite sa zdôrazňuje ženské hľadisko. Keďže neexistuje tzv. mužský kontext, ani diela, ktoré sme vybrali, by nikdy neboli takto definované. Tým, že sme ich dali pod túto hlavičku, sa dostali do umelo vytvoreného konštruktu, tam, kde by sa inak nikdy neocitli."
Urobili by takúto výstavu niekedy muži?
"Zatiaľ ju neurobili. Asi sú spokojní s tým, ako sa ich umenie interpretuje. Svet je u nás zo zvyku vysvetľovaný z mužského uhla bez potreby autoreflexie. U nich táto rodová brzda neexistuje."
Útočíte teda na rozdelovanie umenia na základe rodu, posudzovania podľa toho, či dielo vytvorila žena alebo muž?
"Útočíme na to, že iba ženské umenie býva kategorizované na základe rodu. Je jedno, ako to žena myslela, vždy sa to nakoniec vysvetľuje iba cez ženské nazeranie na svet. V našich dielach sú však ďalšie vrstvy, ktoré pre nálepku ženské nikto dôkladne neskúma."
Tvrdíte, že slovo gender je umelo implantované do nášho prostredia?
"Po revolúcii sme prebrali okrem ekonomického zriadenia aj ideológiu a filozofiu, ktoré boli nedostatočne prispôsobené našej situácii a umelo aplikované na inak vyzretý kontext. Postavenie ženy v komunizme a kapitalizme bolo úplne iné. Vývoj by bol pravdepodobne vyústil do nášho vlastného, paralelného rodového myslenia. Namiesto toho sme pohodlne prebrali hotové riešenia na cudzie problémy."
Nie je teda dobré preberať hotové riešenia?
"Akékoľvek preberanie z centier v sebe obsahuje časový sklz a v tom prípade je permanentne pozadu. Tým, že rodová problematika nebola po prijatí dostatočne spracovaná, debata sa nikdy nedostala až na mužské ihrisko. V euroamerickom regióne sa už mužské štúdiá učia na univerzitách a existujú maskulistické hnutia."
Búrite sa ako umelkyne proti terorizmu teoretikov?
"Skôr proti rodovému imperatívu. Nemusia to byť iba teoretici, ale aj diváci, ktorí majú už zakódovaný pohľad."
Nie je v podstate každé umenie, ktoré urobí muž - mužské, a ktoré žena - ženské?
"Dá sa to tak vidieť. Problém je, že pri mužoch sa mužské hľadisko nikdy nezdôrazňuje. A o tom je náš projekt."