SME
Utorok, 6. december, 2022 | Meniny má Mikuláš

Mišo Kaščák, udavač z Neuropy

Mišo Kaščák ako malý chalan na otázku Čím chceš byť? odpovedal: Udavačom! Chcem udávať rytmus.


FOTO SME – ĽUBOŠ PILC



Tento sen sa mu splnil – dnes udáva rytmus vo svojej kapele Neuropa, organizuje najnavštevovanejší hudobný festival Pohoda a vášeň pre hudbu ho ani po sedemnástich rokoch strávených v tejto brandži neopustila.

Budúcnosť vidí optimisticky a ešte stále sa dokáže tešiť z vecí, ktoré sa už pre iných stali samozrejmosťou.

Začínali ste už v trinástich rokoch ako spevák a textár v kapele Bez ladu a skladu. Skutočne ste už vtedy vedeli o svete toľko, že ste mohli písať také kritické a trefné texty? Išlo o vaše názory alebo len o vplyv okolia a toho, že „vtedy to hovorili všetci“?

SkryťVypnúť reklamu

„Naozaj to hovorili všetci? Mne sa zdá, že to vedeli všetci, ale všetko sa tutlalo, aby sa zachoval systém. Málo ľudí to hovorilo na verejnosti. U nás v rodine sa rozprávalo dosť otvorene, neviem, ako sa správajú rodičia k deťom inde, ale u nás boli ironické poznámky o režime na dennom poriadku.“

Nemali ste pre kapelu problémy v škole? A ako sa s ňou vyrovnal režim?

„Problémy sme mali. Koncerty, ktoré sme odohrali, boli tie, ktoré nám nezakázali. Napríklad po festivale Lipnice ‘88 – pred naším vystúpením po dvadsiatich rokoch prvýkrát verejne rečnil Václav Havel. Nefungovali sme tak ako niektoré iné kapely – vďaka systému. Ale napriek systému.“

Nemali o vás rodičia strach?

„Priznali, že niekedy áno. Ale nedali to najavo a veľmi nás podporovali. Aj keď niektorí to mali s rodičmi napätejšie.“

SkryťVypnúť reklamu

Vaše texty sú väčšinou kritikou rôznych javov v spoločnosti. Máte pocit, že tým môžete niečo dosiahnuť? Nebolo by lepšie tie problémy aktívne riešiť?

„Riešeniu problému musí predchádzať ich uvedomenie si. Tie texty majú zmysel – hoci niekedy väčší pre nás samotných než pre celospoločenské pohyby. Nie som takým idealistom, aby som si myslel, že na základe jedného textu sa budú meniť zásadné veci. Hoci v minulosti sa to niektorým podarilo – koncert Live Aid proti apartheidu v Južnej Afrike spustil obrovskú celosvetovú kampaň, Plastici spustili Chartu 77. Určite nemám záujem písať texty ako kritiku jednorazových vecí, nechcem, aby fungovali krátkodobo. Vždy sa snažím, aby to nebola konkrétna reakcia na konkrétnu udalosť, ale aby to bolo dlhodobo platné. Ale zasadzovať sa o nejaké zmeny aktívnejšie, napríklad vstupom do politiky, by bolo podľa mňa úplne zbytočné.“

SkryťVypnúť reklamu

Prečo?

„Pretože mám pocit, že v politike sú väčšinou ľudia, ktorí nevedia robiť nič iné. Je to vidieť aj na veciach, ktoré sa dejú v súčasnosti – vyzerá to, akoby tí ľudia žili mimo reality. Politiku vnímam ako veľmi zvláštnu pseudohru.“

A vy nemáte chuť ísť do vojny, ktorá je vopred prehratá?

„Na vstup do politiky človek musí mať bunky, byť ‘preangažovaný‘, čo ja určite nie som. Som ochotný pomôcť v mnohých veciach, aj sme to veľakrát robili – formou koncertov, kampaní, napríklad Rocku volieb, spolupráce s nadáciami. To je podľa mňa oveľa viac, než keby som mal začať dochádzať do parlamentu.“

Ako vopred prehratý boj sa mohlo zdať aj organizovanie festivalu Pohoda, po viacerých neúspechoch spraviť akciu tohto typu sa vám to podarilo. Recept?

SkryťVypnúť reklamu

„Bolo to tým, že sme festival začali robiť ako maličkú akciu s ôsmimi kapelami, až sme ho každý rok rozširovali do podoby, akú má dnes. Postupne sme sa učili. Podarilo sa nám spojiť sa s ľuďmi, ktorí vedia pomôcť – našťastie netrpím komplexom, že viem všetko najlepšie. A hádam je to aj tým, že sa orientujeme na zaujímavejšiu časť hudobného a nielen hudobného sveta. Hoci tam chýbajú komerčné špičky, je to najnavštevovanejší festival.“

Čím je spôsobená popularita umelo vytvorených, agentúrnych interpretov a kapiel? Ide o absenciu vkusu či kvalitnej alternatívy?

„Kvalitná alternatíva tu je a myslím, že sa stále zlepšuje. Ale mediálny trh ovládajú ľudia, ktorí majú vzťah k inej hudbe. Rádiá ako keby vysielali o generáciu staršiu hudbu, než by vysielať mali. Predaje cédečiek fungujú na princípe masáže cez médiá, vzniká umelo vytvorená hystéria. V skutočnosti príde na koncerty takých interpretov pár ľudí – na takzvané alternatívne kapely chodia plné kluby. Takže je to postavené na hlavu. Ľudia vo všeobecnosti možno nemajú vkus, ale možno je problém v tom, že sa nezamýšľajú nad tým, čo sledujú. To, čo vidia v televízii, berú ako kulisu a myslia si: Keď to je tu, je to dobré. Berú televíziu ako definitívum, hoci mimo nej sa dejú oveľa zaujímavejšie veci.“

SkryťVypnúť reklamu

Majú sa o tých zaujímavejších veciach odkiaľ dozvedieť?

„Ak by fungovali nezávislé rádiá, médiá, bol by pomer iný.“

Vás nadšenie aj tak neopustilo? Chcete sa muzike venovať ďalej?

„Jasné, určite. Vďaka tomu, že som hral v Bez ladu a skladu, som začal neskôr robiť festival a všetko, čo robím, je zatiaľ späté s hudbou. Pokračujem v kapele Neuropa, chceme pripraviť nové cédečko. Ale neviem, kedy presne. Som veľmi zlým plánovačom.“ (Smiech.)

Nemáte niekedy chuť venovať sa „výnosnejšiemu remeslu“?

„Nie. Ja k svojmu životu nepotrebujem príliš veľa vecí, nemám ‘vysoké majetkové ambície‘. Mne stačí, keď bežne ‘fungujem‘.“

A neškrie vás, keď sa iní prevážajú v drahých autách a stavajú luxusné vily?

„Vôbec nie. Ak by som chcel, mohol by som aj hudbou zarábať oveľa viac, venovať sa napríklad reklamným aktivitám, ale mňa to neláka, považujem to za stratu energie. Urobil som pár reklám a vysalo to zo mňa viac energie, než mi to prinieslo materiálnych pôžitkov. Ja som spokojný, splnilo sa mi niekoľko snov, robím festival, kapelu, teraz reláciu v Českej televízii a zatiaľ to ide.“

SkryťVypnúť reklamu

A plány?

„V súkromí by som sa chcel mať čo najlepšie, aby moja rodina a blízke okolie boli spokojní a šťastní a ja s nimi. Bez nich to nemá zmysel.“

A v celospoločenskom meradle?

„Nepáči sa mi, že hudba je osočovaná z mnohých vecí, ako sú napríklad problémy s drogami, alkoholom. Spoločnosť sa snaží nájsť vinníka za každý vypuklejší problém a často je to práve hudba, čo je podľa mňa úplný nezmysel. Ak chce niekto brať drogy, cestu k nim si nájde a nemusí ísť kvôli tomu na festival. A želal by som si, aby ľudia začali chápať alebo aspoň akceptovať aj nejaké mladšie umenie, nielen skostnatené veci.“

Neplánujete s Neuropou nejaké koncertovanie aj v zahraničí?

„Radi by sme išli znova do Ruska, kde sme boli minulý rok v októbri, mali sme tam dva koncerty. Bol to úžasný zážitok, ľudia reagovali veľmi príjemne. Mali sme z toho radosť.“

SkryťVypnúť reklamu

Neuvažovali ste nad tým, že by ste v zahraničí zostali aj žiť?

„Nedokázal by som opustiť veci, ktoré sú pre mňa najdôležitejšie, teda vzťahy s ľuďmi vo svojom okolí. Neviem, kde by sa tá špirála skončila, keby sme my všetci išli tam, kde je akože lepšie, a tí, čo sa majú ešte horšie, by zase prišli sem…Vždy sa niekto bude mať lepšie.“

Ani v časoch komunizmu ste nechceli emigrovať?

„Vtedy som o emigrácii nerozmýšľal, lebo som bol veľmi mladý. Mal som sedemnásť rokov, keď sa to celé lámalo.“

Verili ste, že sa to môže podariť? Že režim padne?

„Nie. Myslel som, že je to naveky, že je ten režim nezmeniteľný, že je to proste osud. Raz a navždy.“

A nemáte pocit, že ľudia prirýchlo zabudli? Ozývajú sa aj hlasy, že za komunizmu bolo vlastne lepšie.

SkryťVypnúť reklamu

„To sú úplné nezmysly! Keby k zmene nebolo prišlo vtedy, bolo by to s celou krajinou oveľa horšie. Ak niekto tvrdí, že za komunizmu bolo lepšie, je to neuveriteľný cynik a hlupák! Nech sa ide porozprávať napríklad s politickými väzňami! Podľa mňa je úplne úžasné, že môžem ísť na výlet hocikam, stačí si zobrať batoh a stopovať. Takisto je úžasná sloboda ako taká, spojená s tým, že človek môže robiť to, čo chce.“

Dá sa duch socializmu z ľudí vykoreniť?

„Myslím, že áno, ale stále ho veľmi cítiť v odmietaní akejkoľvek inakosti a v neakceptovaní iných, menšinových názorov a skupín. To všetko podľa mňa súvisí s komunizmom a jednotným videním sveta.“

Ale mladá generácia už môže byť zbavená takých predsudkov, nie?

„Určite. Zmení sa to. Ale zatiaľ cítiť, že rodičia v tom systéme ešte žili a často nechtiac ovplyvňujú svoje deti. Študoval som na pedagogickej škole a stretávam vrstovníkov, ktorí sa sťažujú, že deti v školách sú živé! Mne sa to zdá pritom úžasné! Keď vidím, že žiaci v škole iba ticho nesedia, nie sú skostnatení. Je to o komunikácii.“

SkryťVypnúť reklamu

Boli ste označovaný za zázračné dieťa slovenského rocku aj za jeden z najväčších talentov, aké kedy zo Slovenska vyšli. Lichotia vám takéto výroky? Nemáte pocit, že vás to k niečomu zaväzuje? Alebo že vás preceňujú?

„Ja sa poznám a takéto veci si absolútne nepripúšťam. Som rád, že veci, ktoré robíme, fungujú, ale sú to v podstate veľmi jednoduché veci, aj naše pesničky považujem za absolútne jednoduché.“

Dobré veci nemusia byť zložité.

„To je pravda. Napríklad neviem poriadne hrať na žiadnom hudobnom nástroji, kedysi som vedel hrať na husliach. Určite sám seba nepovažujem za zázračné dieťa ani nič podobné, to by som sa musel zblázniť. Vždy ma poteší, keď sa ľuďom páči, čo robíme. Ale ultrakomplimenty si nepripúšťam.“

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Píše analytik Martiška: Čo prinesie rok 2023 v ekonomike?
  2. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  3. Predaj osobných automobilov Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.
  4. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce?
  5. Darujte predplatné a získate poukaz v hodnote 10 € do Panta Rhei
  6. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý
  7. Deti cestujú do exotiky zadarmo
  8. V Danteho pekle sa našlo miesto pre každého
  1. Šariš ľuďom pomáha regiónu už takmer 20 rokov
  2. Aktivácia zasielania elektronickej faktúry
  3. Píše analytik Martiška: Čo prinesie rok 2023 v ekonomike?
  4. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  5. Developer projektu Metropolis sa stal Lídrom roka 2022
  6. Nepotrebné telefóny pomáhajú na Vianoce deťom a rodinám v núdzi
  7. Tisíc líp aj pre včely od slovenskej prezidentky
  8. Changes to the System of Remedies
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás 15 652
  2. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 7 587
  3. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý 5 556
  4. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce? 4 872
  5. Deti cestujú do exotiky zadarmo 4 232
  6. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to 3 086
  7. Po pohlavnom styku by sa ženy mali čo najskôr vymočiť. Muži nie 2 869
  8. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME 2 761
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Ilustračné foto

Za rozhodnutie v kauze Fatima zobrala údajne stotisíc eur. Odmieta to.


3 h
Začalo platiť embargo na dovoz ruskej ropy prostredníctvom námornej prepravy.

Rusi našli recept ako obísť sankcie.


4 h
Keď Alžbeta Tomaníková prišla o partnera mala len osemnásť rokov a ich syn dva mesiace.

Alžbeta Tomaníková nemala nárok na vdovský dôchodok.


1. dec

Portugalsko a Švajčiarsko hrajú svoj osemfinálový zápas na MS.


5 h

Blogy SME

  1. Milan Buno: 7 knižných tipov: 33 skutočných príbehov, ktoré vás nabijú energiou a nádejou
  2. Katarína Chudá: Vrah so schizofréniou kresliaci víly: Viktoriánske maľby víl
  3. Katarína Chudá: Niko Pirosmani: ťažký osud geniálneho umelca
  4. Milan Buno: 7 knižných tipov: Stephen King odporúča nový strašidelný príbeh
  5. Katarína Chudá: Francúzske dvorné balety: aké bizarné kostýmy nosili herci v 17. storočí?
  6. Roman Kebísek: Štúr najskôr Pospíšilovej verejne vyznal lásku a o pár mesiacov ju verejne nechal
  7. Milan Buno: 7 knižných tipov: Opustený ostrov a 8 súťažiacich...koľkí napokon prežijú?!
  8. Roman Kebísek: Maliar Malevič po vystavení Čierneho štvorca r. 1915: Pretvoril som sa na nulu
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 76 066
  2. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 10 218
  3. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 4 259
  4. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 4 223
  5. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 3 183
  6. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 868
  7. Jana Melišová: V závoji hmly 2 484
  8. Mária Križanová: Matematika a matikári. 2 112
  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  4. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
SkryťZatvoriť reklamu