FOTO - ARCHÍV
Rok ďábla je filmom, kde hlavnú úlohu hrá hudba. Posledný album Jaromíra Nohavicu a skupiny Čechomor je teda pozvánkou na nový český film Petra Zelenku a jeho priateľov. Zelenka sa nechal inšpirovať jednak svojimi predošlými prácami - filmami o skupinách Mňága a Žďorp a Visací Zámek, ale aj posledným trendom svetovej kinematografie.
Wendersov Buena Vista Social Club, Ó, Braček, kde si bratov Coenovcov alebo Jarmushov Rok koňa majú niečo spoločné: sú príbehmi pátrajúcimi po tradičných hudobných hodnotách. Polozabudnutá hudba sa konfrontuje so súčasnosťou. Preto si Zelenka ani nemohol vybrať nikoho iného ako Jaromíra Nohavicu - českého barda, ktorý čerpá z ľudovej hudby a spolu s Čechomorom ju zbavuje sentimentu a pátosu.
Rok ďábla nie je prácou na zákazku. K ich spolupráci došlo ešte pred vznikom filmu. Ten, kto vlastní ich najnovšie CD, drží v rukách hudobné dobrodružstvo spriaznených duší hľadajúcich spoločné korene na Českomoravskej vysočine v zbierkach starých piesní. Nohavicovi sa podarilo počas skladateľskej dráhy niekoľkokrát sa otriasť a prísť s niečím novým, prekvapením pre tých, čo už od neho nič nové nečakali. Lenže jeho posledný album Moje smutné srdce taký nebol. Srdce smútilo len vlažne a zo zotrvačnosti. Model vytvorený s aranžérom Vřešťálom z výbornej kolekcie Divné století sa mu už zopakovať nepodarilo.
Na jeho poslednom precitnutí má veľkú zásluhu Čechomor. Uprostred jeho zľudovenej hudby s rockovým nasadením stojí Nohavica a jeho piesne, ktorým dal Čechomor na koncertných a štúdiových nahrávkach na Roku ďábla novú tvár, ale aj nový zmysel. Smutná postava v piesni Básnířka, ktorá nadväzuje na neilyoungovské intro Františka Černého, sa v podaní Čechomoru mení na osobu, ktorá by mala skôr dostať „päťadvadsať na zadok“, ako vzbudzovať ľútosť.
Rýchle tempo drží aj ďalšia Nohavicova pieseň Pyšný Janek o tom, že žiadna žena nie je na zahodenie. „Ani jedna neuškodí, ani jedna neuškodí,“ spieva Nohavica, ktorý zmenil tradičnú premýšľavú polohu hlasu na výkrik zdanlivého rockera. Dostáva sa tam, kde je Vladimír Mišík, ale Nohavicov spev znie možno ešte naliehavejšie a neštylizovanejšie. Určite to chce odvahu, ale tej má s Čechomorom nadostač.
Bohužiaľ, Rok ďábla je soundtrackom k filmu vyrabovaným hudobnými a hovorenými vsuvkmi, ktoré po čase začnú poslucháča skôr nudiť, ako zabávať. Medzi nimi sú však piesne - v podaní Nohavicu, upravené ľudovky Čechomoru, ale aj Marie Rottrová a jej Lásko, voníš deštěm (pôvodne Black Sabbath She‘s Gone), ktorej Nohavica napísal český text, a dokonca aj jedna skladba od postpunkových Killing Joke (Exorcism).
V poslednom rozhovore pre MF Dnes sa členovia skupiny Čechomor vyjadrili, že tento album nezachytil úplne všetko, čo s Nohavicom chceli nahrať. Ich cesty sa majú načas rozísť a nám zatiaľ nezostáva nič iné, len tešiť sa z toho, čo máme.
