FOTO
Krásne ideály rozvíjajú úvahy o výstave, ktorá prebehla iba v mysli kurátorky a tých, čo si jej odkaz na zemi prečítaliKeď francúzsky umelec Yves Klein začiatkom šesťdesiatych rokov minulého storočia pozval zvedavých vernisážových hostí do prázdnej galérie, bolo to gesto komentujúce aj vnímanie umenia ako predmetu rentabilného kapitálu. Klein nezostal iba pri prázdnych priestoroch, spolu s nimi vystavoval a predával aj prázdne knihy, vymieňal ich za zlato, ktoré následne symbolicky hádzal do rieky Seiny.
V trnavskej synagóge je do 16. februára otvorená výstava s názvom Les beaux Ideals (Krásne ideály). V niečom pripomína Kleinov prázdny priestor, v mnohom však rafinovane pracuje so špecifickou súčasnou realitou.
Projekt kurátorky Miry Keratovej by sa mohol nazvať výstavou-nevýstavou. Podobne ako v rozprávaní o žene, ktorá ku kráľovi prišla ani nahá, ani oblečená, s darom-nedarom, aj projekt v synagóge je najmä o silnej myšlienke, o uvažovaní a o posúvaní nášho vnímania.
Synagóga je teraz prázdna, ale aj plná umenia. Šum histórie, pôžitok z videnia a nutkanie na meditáciu dopĺňa veľkoplošný text na podlahe. Jeho slová hovoria o výstave, ktorá sa mohla v synagóge udiať, ale nestalo sa tak. Výstava prebehla iba v mysli kurátorky a tých, ktorí si trpezlivo jej odkaz na zemi prečítali.
Ak by Keratová zrealizovala plánovanú výstavu, boli by v synagóge vystavené diela Lucie Tkáčovej, Svätopluka Mikytu, Michala Moravčíka, Radima Labudu a Milana Tittela. Nestali sa však dočasnou súčasťou odsväteného priestoru, ale časťou literatúry, myslenia, písania a následného čítania. Projekt slovami kurátorky rozvíja úvahy o vlastnom probléme vzniku a dôvodu výstavy, výstavy ako objektu a je otvorený ďalším posunom. "To prináša rozhodnutie vzdať sa komoditnej reprezentácie diel a nevzdať sa, ale naopak, podporiť výstavnú štruktúru, urobiť z nej vlastné ťažisko a súčasne hľadisko."
Z výstavy-nevýstavy Krásne ideály v trnavskej synagóge. FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
Text, rozdelený do štyroch pravouhlých rámov á la inštalácia klasických obrazov, uvažuje o plánovanej výstave s názvom Les beaux Ideals. V rámci rozprávania o dielach odhaľuje Keratová tok svojich myšlienok na tému ideálu, na vybraných dielach demonštruje náš vzťah k idealizácii a k pamäti.
Situácia v čase, keď Klein otváral a predával prázdne priestory, nie je s dnešnou identická. Postkomunistické uvoľnenie trhu a rastúca ekonomika nejdú ruka v ruke s rastom umeleckého trhu, tak ako to bolo na Západe. Výtvarné umenie na Slovensku stále nie je vyhľadávanou komoditou a za výhodný investičný artikel ho považuje iba malá skupina. Preto aj Keratovej výstava nemôže byť chápaná ako gesto komentujúce túto domácu situáciu.
Je skôr filozofickým vykročením smerom k úvahám okolo rozmýšľania o novom, inom vystavovaní, o dôležitosti a pozícii kurátora, o jeho posunoch a manipuláciách či mystifikáciách, o jeho autorite a moci nad dielom, autorom, ale aj nad záverečnou diváckou interpretáciou.
Čo vôbec znamená komodifikácia (umenia)?
Komodifikácia je úzko spätá s pojmom komercionalizácia. Ide o proces, keď sa predmet stáva tovarom, teda komoditou realizujúcou sa na trhu. V aplikácii na výtvarné umenie sa umelecké diela stávajú predmetmi s vysokou investičnou hodnotou. Oplatí sa ich nakupovať, aby sa v budúcnosti dali výhodne predať, pretože ich cena na trhu rastie.
Proti takto zúženému vnímaniu umenia sa najmä v 60. rokoch vytvoril silný tlak a umelecké hnutia ako fluxus a formy mail-artu (poštové umenie), konceptuálneho umenia, performance či akčného umenia deklarovali nezávislosť umenia nielen od trhu, ale aj od veľkých inštitúcií, ktoré sa v skutočnosti na komodifikácii umenia výrazne podieľali.
