Ako si nájsť dobrého správcu?

Zas nejaká tá komédia na rafinovaný francúzsky spôsob, pri ktorej budeme s útrpnosťou čakať na koniec každej košatej vety, presviedčajúc sa v duchu, že klasikov treba inscenovať.

Dobrá správa: Marivauxov text je nanovo preložený, navyše režisérom Petrom Mikulíkom výrazne upravený, takže postavy hovoria rečou nám blízkou o veciach nám opäť či ešte vždy povedomých. V tejto hre sa nikto neprezlieka zo ženských šiat do mužských, maximálne sa postavy vyzliekajú z kabátov lojálností voči svojim pánom či prípadne už zo všetkého, ak vášeň po zložitých peripetiách konečne prepukne.

Všetky volániky, na ktorých si dala scénografka Alexandra Grusková s vkusom jej vlastným záležať, nestihneme poobdivovať do konca predstavenia. Scéna je síce statická, ale vytvára harmonizujúce pozadie pre náročné kostýmy i elegantné mizanscény. Príjemnú hudbu Petra Mankoveckého vkladali do produkcie na správne zvolených miestach.

Zuzana Fialová dostala konečne rolu, v ktorej môže prejaviť svoj temperament i nadhľad. Všetci rozumieme, že bohatá vdova Araminta sa nemôže zaobísť bez krásneho správcu jej majetku. Charakter Aramintiných "duševných" problémov je od začiatku zrejmý, ale predsa nás baví čakať na každé jej ďalšie gesto či intonáciu.

Mladý správca Ján Koleník svojím dokonale nepriestrelným výrazom účinne zvyšoval pochybnosti o povahe Dorantovej náklonnosti. Ale boli by sme mu v závere odpustili, aj keby to s láskou k bohatej vdove či s poctivosťou voči jej majetku nemyslel až tak úprimne.

Richard Stanke si už talentovaných manipulátorov zahral nespočetnekrát, no v úlohe Duboisa neupadol do známeho klišé. Aj o pohybovej a komediálnej dispozícii Ondreja Kovaľa sme sa už neraz presvedčili, ale na jeho popleteného Harlekýna budeme ešte dlho spomínať. Komorná Lizeta Zuzany Marošovej typovo i herecky tvorila s Aramintou dokonalú komplementárnu dvojicu. Aj Juraj Slezáček, František Kovár a Zuzana Kocúriková pridali s citom pre mieru vytvorené komické postavy.

Na túto inscenáciu sa možno treba chvíľu prelaďovať, neohúri nás dymom ani efektnou prvoplánovosťou. Na tvári divákov najskôr vyvolá jemný úsmev, zopár režijných nápadov či dobre vypointovaných replík si však vyslúžilo aj potlesk na otvorenej scéne.

Premiérové publikum sa po skončení rozdelilo na dva tábory: tí, ktorí si mysleli, že to bolo celé o láske, vášnivo diskutovali s tými, ktorí hru v origináli nazvanú Falošné dôvernosti považovali za štúdiu o tom, ako vhodnými manévrami spraviť pána zo správcu a správcu zo sluhu. Definitívnu bodku za večným sporom nedali ani tí, ktorí so životnou múdrosťou skonštatovali, že šarm peňazí býva veľmi prirodzeným dôvodom milostného vzplanutia.

Zostáva už teda len na divákoch, aby zašli do divadla a rozhodli sami. Uvidia produkciu, ktorá je po všetkých stránkach hodná národného divadla.

Činohra Slovenského národného divadla Bratislava l Pierre Carlet de Chamblain de Marivaux: Stratégie a rozmary l Preklad: Soňa Šimková l Réžia a úprava: Peter Mikulík l Dramaturgia: Darina Abrahámová l Scéna a kostýmy: Alexandra Grusková l Hudba: Peter Mankovecký l Hrajú: Zuzana Fialová, Ján Koleník, Richard Stanke, Zuzana Marošová, Ondrej Kovaľ, Zuzana Kocúriková, Juraj Slezáček, František Kovár l Premiéra: 11. februára 2006