Steve Buscemi a Thora Birchová.
FOTO - REUTERS
Keď sa povie tínedžerská komédia, väčšine pravidelných návštevníkov našich kín sa automaticky vynorí asociácia na fekálny humor, schematicky vybudovaný príbeh a prvoplánovú zábavu. Práve preto môže byť podobné označenie pre film Terryho Zwigoffa trochu zavádzajúce. Prízračný svet je síce komédiou o tínedžerkách, no veľkým oblúkom sa majstrovsky vyhýba všetkým trom spomínaným znakom. Medzi pomerne širokými mantinelmi žánru si razí vlastnú a odlišnú cestu.
Najlepšie priateľky Enid (Thora Birchová) a Rebecca (Scarlett Johanssonová) práve ukončili strednú školu a robia si plány do budúcnosti. Rebecca sa chce osamostatniť, odsťahovať od rodičov a nájsť si prácu. Enid ostáva verná svojim ideálom. Tak trochu odtrhnutá od reality ironizuje svet okolo seba, v práci vydrží maximálne jeden deň. Návštevníkov videopožičovne odrádza od zlých filmov a zákazníkom znechucuje občerstvenie, ktoré si u nej nakupujú. Vzťah dvoch priateliek definitívne rozdelí čudácky zberateľ starých platní, štyridsiatnik Seymour (Steve Buscemi). Obe sa s ním zoznámia v rámci jednej zo svojich zosmiešňujúcich hier. Kým však pre Rebeccu ostáva Seymour len nešťastným terčom chvíľkovej zábavy, Enid plachý zberateľ zaujme a nadviaže s ním zvláštny a nerovný vzťah.
Prízračný svet je adaptáciou komiksu Daniela Clowesa. Vychádzal v priebehu šiestich rokov a získal si množstvo priaznivcov. Okrem iného i režiséra Terryho Zwigoffa, ktorý má na konte celovečerné dokumenty Crumb a Louie Bluie. Príbehy Enid a Rebeccy ho zaujali natoľko, že autora predlohy oslovil a spoločne v priebehu dvoch rokov napísali scenár celovečerného filmu. Výsledok je veľmi odlišný od všetkej súčasnej hollywoodskej produkcie s podobnou tematikou najmä vďaka tomu, že sa vyhýba najpoužívanejším klišé. Či už ide o charaktery postáv, povinný happy end, neobvyklý soundtrack v podobe starých bluesových nahrávok, alebo apriórne zjednodušovanie.
Zwigoff rozohral príbeh, ktorý rozpráva o začlenení sa do spoločnosti a odlišnosti vo svete fungujúcom na princípe overených noriem. Príbeh smutný, pravdivý a veľmi zábavný zároveň. Sám sa prirodzene vyčleňuje zo stáda navzájom podobných, no nie so spurnosťou dospievajúceho mladíka, ale s nadhľadom a humorom zrelého štyridsiatnika. Pričom jeho najlepšími zbraňami sú výstižná irónia a satira. Smiech s trpkou príchuťou pripomínajúci Todda Solondza a epizódy z jeho filmu Happiness. Výnimočný príklad toho, že hodnota filmu nemusí byť v protiklade k diváckej atraktívnosti. A inteligentný humor sa nevylučuje so zrozumiteľnosťou. Niet preto divu, že v kontexte súčasnej hollywoodskej produkcie pôsobí prvý hraný film Terryho Zwigoffa skutočne ako prízrak. Vďaka zaň.
Autor: Jaroslav Ridzoň(Autor je filmový publicista)
