Celá srbská divadelná scéna sa v 90. rokoch a najmä počas vlády bývalého juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča musela rozhodovať, čo urobí. Situáciu na srbskej divadelnej scéne popisuje francúzsky denník Le Monde.
Juhoslovanskí, najmä srbskí herci, kritici, autori divadelných hier a režiséri sa museli v 90. rokoch rozhodnúť: či ostanú, alebo odídu z Belehradu, či opustia mesto, krajinu, či odídu pred vojnou a Miloševičom, alebo zostanú doma. Mnohí srbskí umelci si kládli tieto otázky, najmä mladí umelci. Veľa bolo tých, čo odišli do Prahy, Sydney alebo aj Hollywoodu. Biljana Serbljanovičová (32) to zachytila v divadelnej hre Belehradská trilógia. Je to nadaná dramatička, charakterizuje ju Le Monde.
Časť umelcov odišla z JZR preto, aby sa vyhla službe v armáde, ďalší utiekli pred bezperspektívnou budúcnosťou, iní, ale tých je menej, sa hanbili za svoju krajinu. Všetci dúfali, že sa im "vonku" podarí začať znova. Uisťovali svojich blízkych, čo ostali v Belehrade, že sa im dobre darí. Nebola to vždy pravda. Niektorí si zarobili dosť peňazí, ale museli zabudnúť na svoje vzdelanie a sny, ďalších premohla nostalgia. Iní museli zabudnúť na svoju túžbu po umeleckej dráhe a "vonku" sa stali pomocným personálom, servírkami a podobne, uvádza Le Monde.
Belehradská trilógia bola najlepšia divadelná hra, ktorú bolo možné vo februári vidieť v juhoslovanskom hlavnom meste, konštatuje francúzsky denník. Hru v Národnom divadle inscenoval Goran Markovič, režisér, ktorý bol skutočným oponentom režimu bývalého prezidenta Slobodana Miloševiča.
Keďže Goran Markovič nemohol pracovať vo filme, prešiel do divadla. Napísal niekoľko divadelných hier a inscenoval ďalších autorov. Pre francúzsky denník uviedol, že práca v divadle a tvorba mu opäť vrátili nádej, lebo "situácia bola natoľko temná".
Hoci aj G. Markovič chcel odísť do zahraničia, napokon ostal v Belehrade, lebo "tých, čo má rád, tiež ostali". G. Markovič uviedol to, čo v Belehrade mnohí vedeli: Miloševičov režim sa nestaral o divadlo. Preto sa javisko stalo miesto relatívnej slobody.
Medzinárodný divadelný festival v Belehrade (BITEF), ktorý vznikol v roku 1966, zohral veľkú úlohu v 70. aj 80. rokoch. BITEF prežil 90. roky vďaka finančnej pomoci Nemecka, Veľkej Británie, Francúzska a Ruskej federácie, podotýka denník. Len raz, v roku 1992, sa na BITEF predstavili čiste juhoslovanské divadlá. Inak sa na ňom vždy zúčastnili aspoň dva-tri zahraničné súbory. V súčasnosti sa musí BITEF znova stať miestom objavovania nových talentovaných hercov a autorov, uviedol Jovan Čirilov.
Súčasnosť stavia pred srbskú kultúru nové problémy. Súvisia s financiami. Kultúra nateraz nie je prioritou a je slabo financovaná, podotýka Le Monde.
