Adriana Kohútková v titulnej úlohe Dvořákovej Rusalky. FOTO - ČTK |
Antonín Dvořák: Rusalka l Opera Štátneho divadla Košice 17. 2. 2006 l hudobné naštudovanie Igor Dohovič l scéna: Milan Ferenčík l kostýmy: Josef Jelínek l réžia: Zdeněk Troška Dvořákova Rusalka odjakživa patrí medzi najuvádzanejšie tituly našich operných scén. Aj v ostatných sezónach tri slovenské divadlá ponúkli vlastné pohľady na krásny príbeh tragickej lásky vodnej víly a prelietavého princa. Zhodou okolností, všetky tri očami hosťujúcich českých režisérov. Kým bystrická Drgáčova aj bratislavská Nekvasilova inscenácia spadajú do kategórie "režisérskeho" divadla, najnovšiu košickú inscenáciu ohlásil český filmový režisér Zdeněk Troška (trilógia Slunce, seno... či Kameňák) ako vedomú opozíciu k režisérskym posunom. Do Košíc priniesol rigorózne rozprávkovú Rusalku, ako ju už predtým inscenoval v pražskej Štátnej opere.
Proti zámeru nemožno namietať. Rusalka určite je (aj) rozprávka. Zdeněk Troška ju prerozprával a ilustroval tak, že stačí sedieť a pozerať sa. Netreba nič domýšľať. Dokonca netreba ani veľmi rozmýšľať. Zámocké druhé dejstvo s dominantným schodiskom je výtvarne konvenčné. V prvom a treťom dejstve sa pomedzi lianové stĺpy prepletajú víly a raráškovia, filmová projekcia na zadnom plátne ilustruje jazero a les. Platí známe - menej by bolo viac. Ako scénotvorný činiteľ je projekcia vizuálne príjemným riešením, jej ustavičné premeny a prvoplánová opisnosť po čase rušia. Ak v prípade scény nie je filmová príslušnosť Zdeňka Trošky jednoznačnou výhodou, pozitívnejšie výsledky priniesla v práci s hercami. Vo viacerých našiel presvedčených spojencov v rehabilitácii rozprávky. O čosi menej sa tentoraz darilo orchestru, technická náročnosť partu sa prejavila najmä v dychovej sekcii. Hudobná koncepcia Igora Dohoviča neponúkla dostatok kontrastov, na čo doplatila napríklad čerešnička na torte - známy tercet vodných žienok, ktorý v hudobnom toku banálne zanikol.
Adriana Kohútková je na domáce bratislavské podmienky prilyrická Rusalka. No menšia sála košického divadla jej sedí výborne, popri svietivých výškach nemá problém ani so znelosťou nižšej polohy. Peter Berger (Princ) je muzikálny mladý tenorista s dobre posadeným hlasom a citom pre frázu. Pre ďalší vývoj perspektívneho materiálu urobí najlepšie, ak podobným ponukám dokáže odolať. Dvořák si zaslúži vokálne zrelšieho Princa a Berger primeranejšie party. V ostravskej opere pôsobiaci odchovanec košického konzervatória Martin Gurbaľ (Vodník) si farebne sviežim, vo všetkých polohách vyrovnaným výkonom vyslúžil najväčšie ovácie publika. V postave zvodnej Cudzej kňažnej sa blysla vokálne prierazná Janette Zsigová.
Premiéra Rusalky sa niesla v slávnostnom duchu. Pred premiérou riaditeľ divadla Peter Himič otvoril krásnu výstavu obrazov jubilujúceho scénografa Jána Hanáka a do funkcie šéfa pred publikom inauguroval umeleckého šéfa opery Petra Dvorského.
