Šťastný maliar Ľudovít Fulla

Ľudovít Fulla 2002 * Slovenská národná galéria, Esterházyho palác v Bratislave * Trvanie do 26. mája 2002


Ľ. Fulla: Balóny, 1930, olej
















Ľ. Fulla: Dievča s mlynkom, 1972, olej
















Ľ. Fulla: Požehnanie statku, 1930, farebná litografia



Niekedy si predstavujeme obrazy avantgardných umelcov len ako vízie nezrozumiteľné vo svojej dobe a život ich tvorcov ako nepretržitý reťazec urážok, biedy a nepochopenia končiaci až predčasnou či tragickou smrťou. Ale také spojenie života a diela býva celkom výnimočné, i tu sa zrazu nájdu šťastné, umelecky dovŕšené osudy.

Obrazy Ľudovíta Fullu môžu byť príkladom radostného diela, ktoré v každej svojej fáze vyžarovali pohodu a šťastie. A zároveň skrývali nejeden paradox. Titul článku som si potvrdil, až keď som ho dopísal, z umelcovho životopisu som sa dozvedel, že podobný titul o Fullovi kedysi použil i spisovateľ Milan Kundera - maliar šťastného sveta. Trvám teraz na ňom dvojnásobne. Aj preto, že Fullove obrazy (často v akorde oranžovej, žltej a červenej) sú radostné a priamo vyžarujú pozitívnu energiu.

Šťastné dielo a šťastný tvorca. Ešte nemal tridsať a našiel vlastný výraz, o tri roky neskôr sa dočkal prvej monografie a v tridsaťpäťke ocenenia Grand Prix v Paríži. A národným umelcom sa stal (podobne ako český Lada), pretože jeho dielo bolo dávno predtým národom milované. Musíme však maliarovu cestu, na ktorej nebolo nič náhodné, sledovať od začiatku. V Prahe na štúdiách sa zoznámi s krajanom, o sedem rokov starším maliarom Mikulášom Galandom. Uzatvoria priateľstvo na celý život. Je pravda, že Fulla vždy stál tak trochu v tieni staršieho druha, možno i preto, že predčasná smrť dala Galandovmu dielu punc definitívnosti, a aj v duchu úslovia, že skutoční géniovia zomierajú mladí.

Avantgardný korpus

V Čechách Fullovo dielo ocenia okamžite po prvej prezentácii, ktorá sa konala v rámci spolku Umelecká beseda, bol jej členom. Jeden z vystavených obrazov (Madona) si dokonca kupuje bankár a znalec umenia doktor Preiss. V tom čase sú už obaja maliari zo štúdií doma a v Bratislave sa snažia propagovať moderné maliarstvo. Predovšetkým maľuje. Obdivuje Picassa, Matissa, Chagalla, Dufyho a ďalších, teda svetoznámych tvorcov a v diele dáva tento obdiv najavo, ale nikdy ako eklektik a kompilátor, ale ako umelec a osobnosť bravúrne ovládajúci umenie syntézy.

V rokoch 1930-1932 vydáva Fulla spoločne s Galandom štyri čísla avantgardnej revue Súkromné listy. Hoci časopis zostal prakticky bez ohlasu, stal sa okamžite dôkazom zmysluplnosti hľadania a kolektívnej práce, ktorá, ak je vedená formou dialógu, prináša výsledky a občas i skutočné objavy. V rokoch 1927-1935 vytvorí Fulla „avantgardný korpus“ svojho diela, potom prepracováva jeho jednotlivé zložky, občas pridá nejaký nový prvok, ale väčšinou zdokonaľuje jeho mýticko-národný fundament, v súlade s predtuchami a náladami doby, ktorá je vážna: blíži sa vojna.

Výraznou súčasťou Fullovho diela sa stávajú obrazy s náboženskou témou. Prvé Madony maľoval ešte počas svojej avantgardnej epochy (a spirituálne je aj Fullovo posledné obdobie tvorby), ale väčšina prác na náboženské motívy vznikne práve v období farskej republiky. Bezpochyby ako daň dobe a ústupok režimu, ktorý avantgardných umelcov nepodporoval. Pri ich tvorbe sa inšpiroval ikonami a aj stredovekou maľbou.

Umelec a pragmatik

Dôležitá a svojím spôsobom zásadná bola práve tá inšpirácia ikonami. V tom je maliar - ako predstaviteľ „západnej“ avantgardy celkom výnimočný.

V Prahe i v Paríži totiž príslušníci ľavicovej moderny oceňovali len Maleviča suprematistu a celkom prehliadali avantgardistického ikonotvorcu. Fullu naopak zaujali ikony, nie Malevičove supremy. Ostáva takmer nevysvetliteľný paradox, že tento avantgardista ešte v roku 1937 vykoná cestu do Sovietskeho zväzu a potom 5. decembra 1937, v Robotníckych novinách publikuje obdivný článok o stalinistickom umení Sovietskeho zväzu: „Ruskí umelci skutočne pracujú pre celý národ a nielen pre niekoľko zasvätených jednotlivcov.“ Aj tu paradoxne „avantgardisticky“ predbieha dobu a vyslovuje názory až nepríjemne podobné tým, ktoré zaznejú po februári 1948 a stanú sa súčasťou oficiálnej komunistickej propagandy.

A ďalší paradox: Fullovo dielo je v úplnej väčšine apolitické. Jeho tvorca už tak úplne apolitický nie je. Za slovenského štátu je členom HSĽS, od roku 1948 členom komunistickej strany. Veľký umelec, ale aj pragmatik: bez tohto spojenectva je Fullova osobnosť nevysvetliteľná. Požiadavkám popisného realizmu sa nakrátko a len do určitej miery prispôsobí, nie však diktátu aktuálnych tém. I tu existuje niekoľko paradoxov: požiadavku „zrozumiteľnosti“ a „ľudovosti“ spĺňalo jeho dielo dávno pred socialistickým realizmom, nemusí sa teda podriaďovať a byť aktérom trápnej frašky na tému umelci a moc.

Ľudové umenie človeka z mesta

Jeho dielo skutočne ľudové je. A ako ľudové integruje folklór, je rustikálne, súvisí s kultúrou vidieka, čo je tak trochu zvláštne u umelca, ktorý vlastne celý svoj život prežil vo veľkých mestách - Bratislava, Praha, Žilina a nakoniec Ružomberok. Je tiež zvláštne, že umelec, ktorý „angažovane“ netvoril v dobách najtuhšieho stalinizmu, sa angažuje až v obrazovom triptychu (Poľnohospodárstvo v minulosti, Roľnícka svadba, Poľnohospodárstvo dnes) namaľovanom pre Expo‘58 v Bruseli. Dielo ocenili diplomom, ale tapisériu utkanú podľa jeho staršieho (a najslávnejšieho) obrazu Pieseň a práca ocenia zlatou medailou. Teraz chápeme, prečo odmietal byť zaraďovaný medzi tapisérov a ilustrátorov a trval na tom, že je len a len maliar.

Bol umelcom veľmi sebavedomým, nie je teda čudné, že si svoj význam uvedomoval natoľko, že od začiatku šesťdesiatych rokov začal materializovať svoj sen o vlastnom múzeu, ktorý, vďaka politickým konexiám, sa začal realizovať. Výsledkom bola Galéria Ľudovíta Fullu v Ružomberku, slávnostne otvorená 2. júla 1969. Mala obsiahnuť veľkorysý umelcov dar a darcovi zabezpečiť strechu nad hlavou a aj pohodu a pokoj pre ďalšiu prácu, ale to naposledy spomínané nepriniesla. Nedostatky technického rázu a problémy prevádzky múzea musel umelec riešiť až do svojej smrti 21. apríla 1980. Dielo „zrelého, vzdelaného, slobodného a sebavedomého Európana“ bolo v tom čase už dávno uzavreté.

FOTO - JARMILA UČNÍKOVÁ

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Bardejov by mal byť konečne nezávislý
  2. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom
  3. Zuzana Žirková: Šport v meste je v polčase rozpadu
  4. Netrestajme tých, čo mestu šetria čas a peniaze
  5. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu
  6. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti
  7. Z lesa si našla cestu do útulku, na nový domov ale stále čaká
  8. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno
  9. Dana Kleinert sa vzdáva v prospech zmeny v Starom Meste
  10. Union ponúka množstvo výhod pre deti aj matky
  1. Virtuálne sídlo v Bratislave
  2. Dovolenka snov či chladnička plná jedla? Oslavujte s BILLA
  3. Bardejov by mal byť konečne nezávislý
  4. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom
  5. Zuzana Žirková: Šport v meste je v polčase rozpadu
  6. Čo nemôžete zaregistrovať ako ochrannú známku?
  7. Potrebujete ochrannú známku pre Váš produkt ?
  8. Netrestajme tých, čo mestu šetria čas a peniaze
  9. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu
  10. Z lesa si našla cestu do útulku, na nový domov ale stále čaká
  1. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu 17 101
  2. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro 12 982
  3. Kvíz o zatepľovaní zvládne iba odborník. Trúfate si? 12 486
  4. Koho výrobky naozaj kupujete v McDonald's? 9 740
  5. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno 8 882
  6. Bezpečné bývanie pre rodiny s deťmi? Na toto nezabudnite 8 599
  7. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu? 7 251
  8. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom 6 222
  9. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti 6 168
  10. Pokazila sa Vám práčka či chladnička? Nevolajte opravára! 4 957

Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

Vlhová má zákaz chodiť domov. Pre jej úspech sa obetujú všetci

Vlhová má nového servismana, ktorý jej robí raňajky.

Komentár Bena Cunninghama

Nasledujme Kanadu. Legalizácia marihuany je zmena k lepšiemu

Bremeno dokazovania musí teraz prejsť na tých, čo sú proti legalizácii.

Neprehliadnite tiež

O knihách

Andy Weir: Chcem len, aby sa ľudia bavili

Nerobím politiku. V mojom písaní nie je žiadne moralizovanie alebo posolstvo.

Zomreli pred sto rokmi, ale až teraz sa stali ľuďmi. Jackson ohuruje novým filmom

Na premiére vojnového filmu They Shall Not Grow Old bol aj princ William.