Šťastný maliar Ľudovít Fulla

Ľudovít Fulla 2002 * Slovenská národná galéria, Esterházyho palác v Bratislave * Trvanie do 26. mája 2002


Ľ. Fulla: Balóny, 1930, olej
















Ľ. Fulla: Dievča s mlynkom, 1972, olej
















Ľ. Fulla: Požehnanie statku, 1930, farebná litografia



Niekedy si predstavujeme obrazy avantgardných umelcov len ako vízie nezrozumiteľné vo svojej dobe a život ich tvorcov ako nepretržitý reťazec urážok, biedy a nepochopenia končiaci až predčasnou či tragickou smrťou. Ale také spojenie života a diela býva celkom výnimočné, i tu sa zrazu nájdu šťastné, umelecky dovŕšené osudy.

Obrazy Ľudovíta Fullu môžu byť príkladom radostného diela, ktoré v každej svojej fáze vyžarovali pohodu a šťastie. A zároveň skrývali nejeden paradox. Titul článku som si potvrdil, až keď som ho dopísal, z umelcovho životopisu som sa dozvedel, že podobný titul o Fullovi kedysi použil i spisovateľ Milan Kundera - maliar šťastného sveta. Trvám teraz na ňom dvojnásobne. Aj preto, že Fullove obrazy (často v akorde oranžovej, žltej a červenej) sú radostné a priamo vyžarujú pozitívnu energiu.

Šťastné dielo a šťastný tvorca. Ešte nemal tridsať a našiel vlastný výraz, o tri roky neskôr sa dočkal prvej monografie a v tridsaťpäťke ocenenia Grand Prix v Paríži. A národným umelcom sa stal (podobne ako český Lada), pretože jeho dielo bolo dávno predtým národom milované. Musíme však maliarovu cestu, na ktorej nebolo nič náhodné, sledovať od začiatku. V Prahe na štúdiách sa zoznámi s krajanom, o sedem rokov starším maliarom Mikulášom Galandom. Uzatvoria priateľstvo na celý život. Je pravda, že Fulla vždy stál tak trochu v tieni staršieho druha, možno i preto, že predčasná smrť dala Galandovmu dielu punc definitívnosti, a aj v duchu úslovia, že skutoční géniovia zomierajú mladí.

Avantgardný korpus

V Čechách Fullovo dielo ocenia okamžite po prvej prezentácii, ktorá sa konala v rámci spolku Umelecká beseda, bol jej členom. Jeden z vystavených obrazov (Madona) si dokonca kupuje bankár a znalec umenia doktor Preiss. V tom čase sú už obaja maliari zo štúdií doma a v Bratislave sa snažia propagovať moderné maliarstvo. Predovšetkým maľuje. Obdivuje Picassa, Matissa, Chagalla, Dufyho a ďalších, teda svetoznámych tvorcov a v diele dáva tento obdiv najavo, ale nikdy ako eklektik a kompilátor, ale ako umelec a osobnosť bravúrne ovládajúci umenie syntézy.

V rokoch 1930-1932 vydáva Fulla spoločne s Galandom štyri čísla avantgardnej revue Súkromné listy. Hoci časopis zostal prakticky bez ohlasu, stal sa okamžite dôkazom zmysluplnosti hľadania a kolektívnej práce, ktorá, ak je vedená formou dialógu, prináša výsledky a občas i skutočné objavy. V rokoch 1927-1935 vytvorí Fulla „avantgardný korpus“ svojho diela, potom prepracováva jeho jednotlivé zložky, občas pridá nejaký nový prvok, ale väčšinou zdokonaľuje jeho mýticko-národný fundament, v súlade s predtuchami a náladami doby, ktorá je vážna: blíži sa vojna.

Výraznou súčasťou Fullovho diela sa stávajú obrazy s náboženskou témou. Prvé Madony maľoval ešte počas svojej avantgardnej epochy (a spirituálne je aj Fullovo posledné obdobie tvorby), ale väčšina prác na náboženské motívy vznikne práve v období farskej republiky. Bezpochyby ako daň dobe a ústupok režimu, ktorý avantgardných umelcov nepodporoval. Pri ich tvorbe sa inšpiroval ikonami a aj stredovekou maľbou.

Umelec a pragmatik

Dôležitá a svojím spôsobom zásadná bola práve tá inšpirácia ikonami. V tom je maliar - ako predstaviteľ „západnej“ avantgardy celkom výnimočný.

V Prahe i v Paríži totiž príslušníci ľavicovej moderny oceňovali len Maleviča suprematistu a celkom prehliadali avantgardistického ikonotvorcu. Fullu naopak zaujali ikony, nie Malevičove supremy. Ostáva takmer nevysvetliteľný paradox, že tento avantgardista ešte v roku 1937 vykoná cestu do Sovietskeho zväzu a potom 5. decembra 1937, v Robotníckych novinách publikuje obdivný článok o stalinistickom umení Sovietskeho zväzu: „Ruskí umelci skutočne pracujú pre celý národ a nielen pre niekoľko zasvätených jednotlivcov.“ Aj tu paradoxne „avantgardisticky“ predbieha dobu a vyslovuje názory až nepríjemne podobné tým, ktoré zaznejú po februári 1948 a stanú sa súčasťou oficiálnej komunistickej propagandy.

A ďalší paradox: Fullovo dielo je v úplnej väčšine apolitické. Jeho tvorca už tak úplne apolitický nie je. Za slovenského štátu je členom HSĽS, od roku 1948 členom komunistickej strany. Veľký umelec, ale aj pragmatik: bez tohto spojenectva je Fullova osobnosť nevysvetliteľná. Požiadavkám popisného realizmu sa nakrátko a len do určitej miery prispôsobí, nie však diktátu aktuálnych tém. I tu existuje niekoľko paradoxov: požiadavku „zrozumiteľnosti“ a „ľudovosti“ spĺňalo jeho dielo dávno pred socialistickým realizmom, nemusí sa teda podriaďovať a byť aktérom trápnej frašky na tému umelci a moc.

Ľudové umenie človeka z mesta

Jeho dielo skutočne ľudové je. A ako ľudové integruje folklór, je rustikálne, súvisí s kultúrou vidieka, čo je tak trochu zvláštne u umelca, ktorý vlastne celý svoj život prežil vo veľkých mestách - Bratislava, Praha, Žilina a nakoniec Ružomberok. Je tiež zvláštne, že umelec, ktorý „angažovane“ netvoril v dobách najtuhšieho stalinizmu, sa angažuje až v obrazovom triptychu (Poľnohospodárstvo v minulosti, Roľnícka svadba, Poľnohospodárstvo dnes) namaľovanom pre Expo‘58 v Bruseli. Dielo ocenili diplomom, ale tapisériu utkanú podľa jeho staršieho (a najslávnejšieho) obrazu Pieseň a práca ocenia zlatou medailou. Teraz chápeme, prečo odmietal byť zaraďovaný medzi tapisérov a ilustrátorov a trval na tom, že je len a len maliar.

Bol umelcom veľmi sebavedomým, nie je teda čudné, že si svoj význam uvedomoval natoľko, že od začiatku šesťdesiatych rokov začal materializovať svoj sen o vlastnom múzeu, ktorý, vďaka politickým konexiám, sa začal realizovať. Výsledkom bola Galéria Ľudovíta Fullu v Ružomberku, slávnostne otvorená 2. júla 1969. Mala obsiahnuť veľkorysý umelcov dar a darcovi zabezpečiť strechu nad hlavou a aj pohodu a pokoj pre ďalšiu prácu, ale to naposledy spomínané nepriniesla. Nedostatky technického rázu a problémy prevádzky múzea musel umelec riešiť až do svojej smrti 21. apríla 1980. Dielo „zrelého, vzdelaného, slobodného a sebavedomého Európana“ bolo v tom čase už dávno uzavreté.

FOTO - JARMILA UČNÍKOVÁ

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Nezabudnite na sporenie na dôchodok! Ušetríte na daniach
  2. Úbytok stromov je obrovský. Na záchranu stačí päťdesiat eur
  3. Dobrú chuť: Vianočné menu šéfkuchára Daniela Hrivňáka
  4. Sprievodca pivnou kultúrou v Berlíne. Majú Nemci dobré pivo?
  5. Alexej Fulmek: Bol som dlho v SME
  6. Nestíhate nakupovať darčeky?
  7. Venujte na Vianoce darček plný informácií!
  8. Bangkok, Phuket, pláže, chrámy: Za 13 dní to naj z Thajska
  9. Vzťah k seniorom chce zmeniť výzvou
  10. Brzdia vás technické výpadky vo výrobe?
  1. Dobrú chuť: Vianočné menu šéfkuchára Daniela Hrivňáka
  2. Úbytok stromov je obrovský. Na záchranu stačí päťdesiat eur
  3. Na štedrovečernom stole sa miešajú tradície so štipkou odvahy
  4. Nový kancelársky koncept myhive už aj v Bratislave
  5. Sprievodca pivnou kultúrou v Berlíne. Majú Nemci dobré pivo?
  6. Alexej Fulmek: Bol som dlho v SME
  7. HC Košice podporí „štefanskym“ zápasom košickú detskú onkológiu
  8. ZSSK posilňuje pred sviatkami vlaky InterCity
  9. Zamestnanci Tesco venovali pomoci komunitám 1000 hodín
  10. 4 body úspechu realizácie stavby
  1. Pracoval som v mekáči a vydržal tri dni. Hranolky sú prekliatie 38 797
  2. Bangkok, Phuket, pláže, chrámy: Za 13 dní to naj z Thajska 12 506
  3. Úbytok stromov je obrovský. Na záchranu stačí päťdesiat eur 12 477
  4. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro 10 830
  5. Alexej Fulmek: Bol som dlho v SME 10 255
  6. Dobrú chuť: Vianočné menu šéfkuchára Daniela Hrivňáka 8 175
  7. Nezabudnite na sporenie na dôchodok! Ušetríte na daniach 7 860
  8. Sprievodca pivnou kultúrou v Berlíne. Majú Nemci dobré pivo? 4 693
  9. Tip na výlet: Prechádzka tokajskými vinicami a biele tigre 3 081
  10. Nestíhate nakupovať darčeky? 2 875