Carlos Ruiz Zafón: Tieň vetra l Ikar l Bratislava 2005 l Preklad: Martina Slezáková l 424 stránKnihy, ktoré majú viac než dvesto strán, sú dnes podozrivé. A marketingové oddelenie každého vydavateľstva na ne pozerá s istým dešpektom. Predsudky sú však na to, aby sa prekonávali. Jeden takýto sa podarilo prelomiť i vydavateľstvu Ikar, keď sa rozhodlo vydať knihu od katalánskeho prozaika Carlosa Ruiz Zafóna.
Podozrivé je však aj čosi iné. Keď sa kniha stane bestsellerom. Väčšinou funguje nepriama úmera, že "kvalitné" knihy sa predávajú pomenej. A toto už ťažko možno nazvať predsudkom. Kniha Tieň vetra je však skôr ten bestseller.
Mladý Daniel sa snaží objasniť záhadu skoro zabudnutej knihy tajomného a neznámeho autora Juliána Caraxa. Ku knihe s názvom Tieň vetra sa dostane vďaka akémusi zasväcovaniu na rituálnom mieste, ktorým je Cintorín zabudnutých kníh. Rozohraná hra sa však zvrháva na boj o holý život. Otázne však je, či to nie je tak trochu klišé. Tieň vetra určite nie je prvým textom o texte. A i vďaka Umbertovi Ecovi veľa nového na tomto poli literárnych hier už asi nezostalo.
Kniha sa tvári, že je o hľadaní. V skutočnosti však nie je hľadaním mladého Daniela, skôr je strácaním a nachádzaním sa samotného Carla Ruiz Zafóna. Akoby sa autor nevedel rozhodnúť, komu chce svoj román vlastne určiť. Sladké shakespearovské pozadie zakázanej lásky Daniela, Bey a Clary či Juliána Caraxa a Penélope iste poteší mnohých priaznivcov takzvanej ženskej literatúry. Bude ich však zdržovať intelektuálne pozadie a odkazy na iné texty.
Tých, čo by však knihu chceli čítať ako semiotickú exkurziu v texte o texte, odradí prekalkulovaná naivita niektorých výstupov. Nehovoriac o jasnej "filmovosti" mnohých obrazov. Akoby autor dopredu myslel najmä na sfilmovanie svojho diela.
Obdivovateľov krásnej Barcelony však príjemne poteší vykreslenie tohto mesta. Silnú atmosféru Tieňu vetra rozhodne nemožno uprieť. Napriek občasnej strate rytmu a príliš zdĺhavým pasážam, ktoré prevažujú najmä na začiatku. Neskôr Zafón podľa pravidiel dobrého thrilleru zrýchli a ani si nevšimnete a kniha je za vami. A to je rozhodne dobrá vizitka. Určite tomu pomáha i kvalitný preklad.
Zafón knihu uzatvára slovami: "Kniha je zrkadlo a môžeme v ňom uvidieť iba to, čo máme vo svojom vnútri, že do čítania človek dáva svoju myseľ i dušu a že to je bohatstvo, ktoré je čoraz vzácnejšie." Ťažko však odhadnúť, čo sa skrýva vnútri samotného autora. Je však rozhodne škoda, že román Tieň vetra zastal kdesi na polceste. Koktail namiešaný z lásky, napätia, detektívnej zápletky a vcelku predvídateľnej katarzie nemusí byť vždy iba gurmánskou pochúťkou. Zafónov román je skôr akýsi fastfood. To však vôbec neznamená, že jeho kniha Tieň vetra je zlá. Len je taká nemastná-neslaná.
