FOTO - ARCHÍV
Frankovi Sinatrovi môže byť dnes, štyri roky po smrti, americký zábavný priemysel znovu hlboko vďačný. Majster klasického swingového popu opäť dodáva cenné kovy do filmov a superhity do hitparád.
Jediná súčasná európska hviezda Robbie Williams sa dnes demonštratívne štylizuje do Frankie boya albumom Swing When You‘re Winning a žne s tým nápadom obrovský úspech. To je o dôvod viac dožičiť si práve teraz Sinatru skutočného.
Môžeme, pochopiteľne, siahnuť po najnovšej kompilácii. Volá sa Romance, obsahuje dva disky, na ktorých nájdete notoricky známe piesne od Strangers In The Night cez I‘ve Got You Under My Skin až po Moon River a, samozrejme, Something Stupid, v pôvodnej verzii s dcérou Nancy. Tak budeme mať to, čo má každý. Môžeme však zájsť trošku hlbšie a prekopať sa až k tomu zrejme najlepšiemu, čo kedy Sinatra nahral: k nahrávkam z päťdesiatych rokov na značke Capitol. Sem patria tie hlboko, srdcervúco melancholické diela, ktoré zmenili tvár žánru a tvorili jeho dejiny. Doteraz bolo ťažké sa k nim dostať, ale teraz si míľniky ako Only The Lonely (1958), In The Wee Small Hours (1954) alebo No One Cares (1959) môžete kúpiť v reedícii za menej ako desať eur.
Sinatrovi kolegovia vrátane Elvisa Presleyho v tých časoch vydávali „dlhohrajúce platne“, ktoré boli len prostými zbierkami viac a menej úspešných singlov. Až Frank Sinatra vytvoril inovatívne cykly piesní s vnútornou súvislosťou, tematicky prepojené a s dovtedy neznámou silou výrazu. Prvé koncepčné albumy sa dostali do obchodov skôr, než sa vynorilo to slovo. Sinatrov hlas – vyškolený v štyridsiatych rokoch vo swingových orchestroch Tommyho Dorseyho či Harryho Jamesa urobil z každej piesne jeho pieseň. K tomu hladký, strhujúci zvuk orchestra, ktorý aj dnes ďaleko prekračuje všetko, čo trošku zhadzujúco označujeme ako pop. Gýč to nie je: Sinatra uprostred veľkoplošných sláčikov zostáva bezchybný.
Jeho zrejme najlepší album Frank Sinatra Sings for Only The Lonely má zo všetkých najbizarnejší cover: Frankie s červeným klaunovským nosom a slzou z mejkapu. Nikdy neznel zúfalejšie a ponurejšie ako na tomto albume. Aj jeho ubolený majstrovský kus zo šesťdesiatych rokov September of My Years vyžaroval sebavedomie, ale z Only The Lonely počujeme číru depresiu. Plamienok bezvýchodiskového smútku bliká v In The Wee Small Hours – z celého albumu nahratého počas krachu Sinatrovej love story s krásnou herečkou Avou Gardnerovou. Jeho hlas tu však nie je len bolesťou, ale aj liekom. Túto svoju nefiltrovanú, intímnu priamosť už Frank Sinatra odvtedy nikdy viac celkom nedosiahol, aj keď niektoré jeho neskoršie piesne boli oveľa úspešnejšie.
Zástupy jeho fanúšikov najviac zbožňujú vejúci New York, New York alebo My Way. Lenže kto chce, aby mu vyrazil dych ťažký nápor kvality, mal by si zohnať jeden alebo dva jeho albumy z päťdesiatych rokov. Ale treba si dať pozor: Sinatra je návykový!
