BRATISLAVA 8. marca (SITA) - Francúzska herečka Juliette Binoche sa narodila 9. marca 1964 v Paríži. Dcéra herečky Monique Stalens a sochára a divadelného režiséra Jean-Pierre Binochea sa musela ako štvorročná vyrovnať s rozvodom rodičov. Vyrastala teda striedavo u oboch rodičov a v katolíckej internátnej škole. Ako 15-ročnú ju zapísali na umeleckú strednú školu - po jej skončení pokračovala v štúdiu na parížskom štátnom konzervatóriu dramatickým umení Conservatoire National Supérieur d'Art Dramatique. V osemnástich rokoch dostala malú rolu v nezávislom filme Liberty Belle. Ďalších päť rokov si na živobytie zarábala ako predavačka v parížskom obchodnom dome a stávala ako model maliarovi.
Filmových kritikov po celom svete zaujala ako Tereza vo filme Philipa Kaufmana Neznesiteľná ľahkosť bytia z roku 1988, ktorý vznikol na motívy rovnomenného románu Milana Kunderu. Mala 24 rokov a filmový kritik Roger Ebert z Chicago Sun-Times o nej napísal, že "svojou krásou a nevinnosťou pôsobí takmer nadpozemsky." Účinkovanie v tejto snímke jej vynieslo chválu kritikov i ponuku Krzysztofa Kieślowskeho na stvárnenie Julie Vignon v prvej časti jeho uznávanej trilógie Tri farby. Za herecký výkon vo filme Tri farby: Modrá (1994) získala Cézara ako najlepšia herečka. Modrej dala prednosť pred lukratívnou ponukou z Hollywoodu - mala si zahrať doktorku Ellie Sattler v Jurskom parku (1993). V tom čase prežívala vzťah s filmárom Leosom Caraxom. V roku 1986 si zahrala v jeho filme Zlá krv a o dva roky neskôr začali pracovať na filme Milenci z Pont-Neuf, ktorý ale pre finančné problémy dokončili až v roku 1991. Po Juliettinom obrovskom úspechu vo filme Posadnutosť (1992), sa rozišli. V tom istom roku sa Juliette prvýkrát pracovne stretla s Ralphom Fiennesom, keď si zahrala hlavnú dvojúlohu vo filmovej adaptácii románu Emily Brontëovej Búrlivé výšiny. Po náročnej práci na filme si dala pauzu, aby svojmu vtedajšiemu partnerovi - potápačovi Andre Halleovi v septembri 1993 porodila syna Raphaëla. Už o rok neskôr však bola partnerkou francúzskeho herca Oliviera Martineza, ktorý v súčasnosti žije s Kylie Minogue. K filmu sa vrátila až v roku 1995 účinkovaním v snímke Husár na streche. Už o rok neskôr dostala Oscara v kategórii najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe za postavu zdravotnej sestry Hany, ktorá sa počas 2. svetovej vojny v Taliansku stará o zraneného neznámeho vojaka, ktorého si vo filme Anglický pacient (1996) zahral Ralph Fiennes. "Keď som sa vrátila do Francúzska, oslavovali ma ako kráľovnú, alebo ako futbalového hrdinu," spomína Juliette na návrat z udeľovania Oscarov v roku 1996. V tom istom roku sa objavila aj vo francúzskej romantickej komédii Gauč v New Yorku. V roku 1997 sa s Olivierom rozišli. Pre postavu Alice vo filme Alice et Martin (1998) režiséra André Téchinéa, sa vraj naučila hrať na husle. V roku 1999 začala chodiť s iným francúzskym hercom Benoîtom Magimelom, ktorému v roku 2000 porodila dcérku Hannah. Okrem vlastných dvoch detí je Juliette krstnou mamou piatich kambodžských detí.
V roku 1999 si zahrala vo filme Deti storočia francúzsku spisovateľku George Sand, ktorú považuje za jednu z najvýznamnejších Francúzok a hovorí: "Ja nie som veľká francúzska žena. George Sand, Marguerite Duras a Simone de Beauvoir sú veľké Francúzky." Binoche si svojim výkonom vyslúžila uznanie kritikov i publika, film samotný však s takým nadšením neprijali. O rok neskôr prišiel film, ktorého kvality sa vyrovnali jej talentu. Účinkovanie vo francúzsko-kanadskej dráme Prekliatie ostrova St. Pierre jej vynieslo ďalšiu nomináciu na Cézara. V roku 2000 bola nominovaná na Cenu Akadémie v hlavnej ženskej hereckej kategórii za postavu Vianne Rocher vo filme Čokoláda. S autorkou románu Čokoláda Joanne Harris strávila víkend v jej dome v anglickom meste Barnsley v grófstve Yorkshire. Juliette si knihu prečítala pred nakrúcaním a tak sa jej zapáčila, že sa rozhodla Joanne spoznať. Za pohostinnosť sa herečka spisovateľke odplatila pozvaním na odovzdávanie Oscarov. Na svoju úlohu vo filme sa vraj pripravovala v parížskej cukrárni, kde sa aj naučila pripraviť čokoládu. Po romantickej komédii Felix & Rose - dvaja v oblakoch (2002), kde si zahrala s francúzskou filmovou ikonou Jeanom Renom, sa objavila v politickej dráme Country of My Skull (2004) po boku Samuela L. Jacksona. Okrem filmov hráva aj na Broadwayi. V roku 2001 bola nominovaná na cenu Tony za hru Betrayal Harolda Pintera.
V roku 1990 napísala francúzskemu prezidentovi François Mitterrandovi, aby ho požiadala o finančnú podporu filmu Milenci z Pont-Neuf. On však pomoc odmietol, ale v roku 1993 ju pozval na večeru do prezidentského paláca v Paríži. Keď sa ho vtedy novinári pýtali, prečo pozval práve ju, Mitterrand odpovedal: "Raz sa mi snívalo, že som ju pobozkal, teraz dúfam, že bude mojou milenkou." Binoche pozvanie odmietla. Krátko na to ale prezident a herečka do seba narazili na parížskom trhovisku. Vraj sa potom veľmi dlho rozprávali o umení, láske, knihách a poézii. Juliette sa môže pochváliť aj stretnutím s bývalým americkým prezidentom Billom Clintonom a jeho manželkou. Počas promoaktivít filmu Čokoláda v roku 2000 ju Clintonovci pozvali do Bieleho domu. Ona však pre pracovné povinnosti na Broadwayi nemohla pozvanie prijať a tak sa prezidentský pár vybral za ňou do New Yorku.
Juliette je zanietenou maliarkou. V roku 1994 vystavovala diela, ktorá vytvorila spolu s dizajnérom Christianom Fenouillatom. Sama vytvorila aj niekoľko plagátov k filmom, v ktorých účinkovala, sú to napríklad Milenci z Pont-Neuf (1991), Deti storočia (1999) alebo Country of My Skull (2004).
Juliette Binoche hovorí, že herectvo je ako lúpanie cibule - "musíte odlúpnuť jednu vrstvu, aby ste mohli odhaliť ďalšiu." Vždy sa snaží robiť filmy, ktoré riešia politické alebo sociálne otázky - "filmy, ktoré majú myšlienku, alebo nejaké posolstvo." Preto mnohokrát odmietla ponuky z Hollywoodu. Juliette má na svojom konte množstvo ocenení - väčšinou za Anglického pacienta (Oscar - najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe, Berlínsky filmový festival - najlepšia herečka, BAFTA - najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe, Európska filmová cena - najlepšia herečka (všetky 1997), National Board of Review - najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe - 1996) a Tri farby: Modrá (Cézar - najlepšia herečka (1994), Benátsky filmový festival - najlepšia herečka - 1993). Okrem toho získala v roku 2001 Cenu divákov na udeľovaní Európskych filmových cien za Čokoládu a v roku 1992 Európsku filmovú cenu ako najlepšia herečka za film Milenci z Pont-Neuf. "Ak je hviezda niekto, kto vyžaruje svetlo, potom môžem byť hviezdou. Ak je ale hviezda niekto, kto ide po peniazoch a titulných stránkach časopisov, tak je to choré a nechcem to," vyjadruje sa o filmovej kariére.
Jej súčasným životným partnerom je od roku 2004 herec Mathieu Amalric. Napriek tomu, že má dve deti a za sebou niekoľko vzťahov, nikdy sa nevydala. "O ruku ma žiadali štyrikrát. Dvakrát na začiatku vzťahu a dvakrát na jeho konci. Nikdy som nepovedala nie, len som neodpovedala," hovorí Juliette o svojich vzťahoch.
