FOTO - ASFK
Skrz ľúbostný príbeh mapuje svet takzvanej tretej generácie moslimských prisťahovalcov, ktorí žijú v európskych metropolách ortodoxnejším životom ako ich rodiny na púšti snívajúce o slobodnej Európe. V takomto paradoxnom prostredí vyrastá aj hlavná hrdinka filmu Sibel. Temperamentné dievča bojuje o svoju slobodu demonštratívnym sebapoškodzovaním. Ako nevzdelaná a naivná ani nemá inú zbraň ako svoje telo.
Sibel stretáva na psychiatrii Turka Kahita. Vykorenený nihilista si kráti život alkoholom a punkovými koncertmi. Ktovie, či chcel naozaj skončiť so životom, keď narazil autom proti múru. Asi chcel len vidieť vlastnú krv. Práve to ho spojí so Sibel - túžba po (seba)deštrukcii. On sa ničí, pretože už nechce žiť, ona sa ničí, pretože chce žiť až príliš. Keď spozná Kahita, presvedčí ho, aby jej pomohol. Jedine sobáš s Turkom, trebárs aj fingovaný, ju dokáže oslobodiť od jej fanatického brata a väzenia tradície.
Akin šikovne definuje paradoxy vlastnej kultúry. Podarilo sa mu vytvoriť dve veľké dramatické postavy, upírov, ktorí radi sajú iba vlastnú krv. Má v rukách strhujúcu zápletku, na ktorej môže vystavať tragédiu priam antickú. Nech urobia tieto postavy krok akýmkoľvek smerom, divákovi je jasné, že toto sa dobre neskončí.
Zrazu sa však príbeh prekvapivo zvrtne - city začnú byť prepjate, náhody rozprávkové, zovretie drámy povolí. Ten bod zlomu je asi v polovici filmu, keď sa cesty manželov rozpletú a režisér ich vzťah začne definovať ako lásku. Tam, kde by mal robiť psychologickú drobnokresbu, zrazu sa začína zaoberať gýčovo efektnými scénami.
Akin síce tvrdí, že chápe Sibel a jej túžbu po slobode v hostilnom maskulínnom svete, ale zároveň nám ju predstavuje očami tradície, ktorú naoko odsudzuje. Vykresľuje ju ako ženu, ktorá je neovládateľná vo svojej sexualite, nezodpovedná a nevie sa o seba postarať. A jediný mier dokáže nájsť v rodine. Takže o emancipácii niet ani reči. V momente, keď režisér môže rozprávať o tragédii tretej generácie, začína vymýšľať telenovelové zápletky.
V realite by Sibel svojmu bratovi nikdy neušla a Kahit by sa nevrátil na rodnú hrudu nájsť nové ja, pretože by ich oboch Sibelina rodina dávno odhalila a zavraždila. Rozdiel medzi skutočnosťou a týmto príbehom je asi taký, ako medzi životom a jeho prerozprávaním do ľudovej balady, ktorú spievajú v hudobným predeloch. Vo chvíli, keď sa mal režisér - Turek tretej generácie - právo a povinnosť vyjadriť, tak sa odmlčal a začal sentimentálne spievať o láske.
A práve tieto postavy a tento príbeh mali obrovskú šancu a potenciu povedať niečo naozaj závažné - o to väčšia škoda, že sa tomu diplomaticky vyhli. Krvavé a šokujúce odhalenia režisér naservíroval, bohužiaľ, len minimálne. Tak, aby nezašpinili divákov, ktorí sedia bližšie pri plátne.
Proti múru (Gegen die Wand) l Nemecko 2003 l 122 minút l Réžia: Fatih Akin l Scenár: Fatih Akin l Kamera: Rainer Klausmann l Hudba: Klaus Maeck l Strih: Andrew Bird l Hrajú: Birol Ünel, Sibel Kekilli, Catrin Striebeck, Güven Kirac l Premiéra v SR: 2. marca
Autor: DIANA KACAROVÁ(Autorka je scenáristka)
