BRATISLAVA 17. marca (SITA) - Francúzsky režisér, scenárista a producent Luc Besson sa narodil 18. marca 1959 v Paríži. O jeho súkromí sa veľa nevie, lebo k svojmu osobnému životu sa v rozhovoroch vyjadruje veľmi zriedkavo. Bessonovi rodičia boli potápačskí inštruktori, čo ovplyvnilo celé jeho detstvo. Až do svojich sedemnástich rokov, keď mal nehodu pri potápaní, sa túžil stať morským biológom - špecialistom na delfíny. Spolu s rodičmi cestoval po celom svete - najviac času strávil v Grécku a bývalej Juhoslávii. Po nehode sa však potápaniu nemohol ďalej venovať. Už ako dieťa prejavoval veľkú kreativitu. Z nudy začal písať príbehy - v tom čase vznikli aj nápady, ktoré neskôr zhmotnil v podobe úspešných filmov Magická hlbočina (1988) a Piaty element (1997). Ako 18-ročný sa vrátil do Paríža, kde sa začal postupne približovať filmovému priemyslu. Práve tam si začal prvýkrát užívať mestský život a televíziu. Považoval ju za médium, v ktorom by mohol spojiť všetky svoje záujmy a začal sa potulovať okolo výroby filmov. Nasledoval trojročný pobyt v USA, odkiaľ sa vrátil s cieľom založiť vlastnú produkčnú spoločnosť. Nazval ju Les Films du Loup a neskôr premenoval na Les Films du Dauphin.
Začiatkom osemdesiatych rokov stretol skladateľa Erica Serru a požiadal ho, aby urobil hudbu ku krátkemu filmu L'Avant dernier (1981). Odvtedy mal Serra na starosti hudbu ku všetkým Bessonovým filmom. Už v tomto filmíku hral Lucov "dvorný herec" Jean Reno. Ten si zahral aj v jeho celovečernej prvotine - post-katastrofickom sci-fi Le Dernier Combat (1983), ktoré získalo Hlavnú cenu na festivale v Avoriazu. Zaujímavé je, že vo filme sa vôbec nerozpráva. Nasledovala snímka Podzemka (1985) s Isabelle Adjani a Christopherom Lambertom, po ktorej si dal tri roky pauzu. Jean Reno hral v Podzemke bubeníka. V roku 1988 ohúril dnes už legendárnym filmom Magická hlbočina, v ktorom si opäť zahral Jean Reno. Naplno v nej využil svoj technický talent a lásku k potápaniu. Film režíroval, napísal scenár, podieľal sa na produkcii a výrobe podmorských scén. V americkej verzii mladý hĺbkový potápač Jacques (Jean-Marc Barr) dopláva do Atlantídy. Napriek tomu, že diváci film milovali, kritika ho zmietla. To Bessona tak rozhnevalo, že odmietol pozvať novinárov na premiéru svojho thrilleru Brutálna Nikita (1990). Práve tento film mnohí považujú za jeden z najlepších, ktoré vytvoril. Použil v ňom to najlepšie, čo si vzal z oboch filmových svetov, ktoré ho vychovávali - z francúzskeho záujem o psychologickú prepracovanosť a svojskú atmosféru, z amerického dynamické tempo a veľké akčné scény, podporené patričným rozpočtom. Príbeh Nikity, ktorá má na výber - smrť alebo byť tajnou agentkou - zaznamenal taký úspech, že sa dočkal aj remaku v podobe kanadského seriálu. Rok po Nikite vytvoril fascinujúci dokument s hudbou Erica Serru Atlantis. Besson sa vyše roka potápal s kamarátmi - profesionálnymi potápačmi v šiestich svetových oceánoch. O tri roky neskôr nasledoval, dnes už kultový, Leon. Príbeh vychádza z postavy Viktora čističa, ktorú si Jean Reno zahral v Nikite. Nadchol divákov i kritiku. Leon je nájomný vrah, ktorý miluje kvetinu, staré muzikály, pije mlieko a pred splnením úlohy ho nedokáže nič zastaviť. Do jeho života vstúpi dvanásťročná Mathilda, ktorej rodinu vyvraždila banda skorumpovaného policajta, a ona sa rozhodla pre krutú pomstu. O ďalšie tri roky neskôr vzniklo dobrodružné sci-fi Piaty element s Millou Jovovich a Bruceom Willisom v hlavných úlohách. Vo filme si zahral aj ďalší Bessonov osobný priateľ, ktorý je častým účinkujúcim v jeho filmoch - Gary Oldman. Luc dokonca produkoval Oldmanov film Nil by Mouth (1997). Po krátkej pauze - tento raz dvojročnej - nakrútil historický veľkofilm Posol: Príbeh Johanky z Arku (1999). Johanka v hlavnej úlohe s Millou Jovovich však u kritiky pohorela a Besson sa režisérsky odmlčal. Odvtedy sa venuje najmä produkcii. Skúsenosti s touto prácou začal zbierať už pri tvorbe vlastných filmov. V roku 1998 produkoval filmový hit Taxi, z ktorého sa napokon stala celá filmová séria. Snímky, ku ktorým píše scenáre a produkuje ich, dosahujú výnimočné komerčné úspechy, ale nie veľmi lichotivé kritiky. Nasledovali filmy ako Bozk draka (2001), Wasabi (2001), Kuriér (2002), remake kultového Fanfána tulipána (2003), Kuriér 2 (2005) alebo naposledy Bandidas s Penélope Cruz a Salmou Hayek v hlavných úlohách.
Bessonove diela majú niekoľko špecifických znakov - veľmi často prenáša scény do reálneho času - v Piatom elemente napríklad Vito Cornelius dostane 30 sekúnd, aby rozprával a jeho monológ na filmovom plátne trvá skutočne 30 sekúnd. Často používa aj zábery, v ktorých niekto dostane facku - kamera pri tom tesne predtým sníma ruku, ktorá facku dáva (Piaty element, Johanka, Leon, Nikita).
Besson má štyri dcéry s troma rôznymi ženami. Najstaršia Juliette sa narodila v roku 1987 jeho prvej žene herečke Anne Parillaud, ktorá stvárnila hlavnú hrdinku v jeho filme Brutálna Nikita z roku 1990. Druhá dcéra Shana Besson sa narodila v roku 1993 jeho vtedajšej priateľke Maiwenn Le Besco. O štyri roky neskôr, 14. decembra 1997 sa Besson oženil s herečkou a modelkou Millou Jovovich. Už o necelé dva roky sa ale rozviedli. So svojou súčasnou manželkou producentkou Virginie Silla má dve dcéry: Taliu Besson, ktorá sa narodila 1. augusta 2001, a Satine Besson, ktorá prišla na svet v máji 2003. Silla a Besson sú manželmi od 28. augusta 2004.
Besson je autorom niekoľkých kníh o chlapcovi Arthurovi, z ktorých prvú časť Arthur and the Minimoys práve nakrúca. Do hlavnej úlohy obsadil Freddieho Highmora (Hľadanie Krajiny-Nekrajiny, Charlie a továreň na čokoládu). V tridsiatich krajinách sveta sa už predalo viac ako milión výtlačkov týchto knižiek.