Jean-Paul Daumas v bratislavskej Astorke. FOTO SME - PAVOL FUNTÁL |
"Táto hra mi priniesla šťastie. Napísal som ju a už som sa o ňu nemusel starať, akoby fungovala sama od seba," povedal pre SME francúzsky dramatik JEAN-PAUL DAUMAS o svojej hre Cintorín slonov. Dá sa povedať, že šťastie priniesla aj bratislavskému Divadlu Astorka Korzo 90, ktoré ju premiérovalo v roku 1998, a dnes večer ju zahrá už po stý raz.
"Je to klasická hra, nič módne, čo by časom prešlo, je nadčasová, dotýka sa života, všetky postavy sú absolútne rovnocenné, všetky sú hlavnými postavami. Aj preto ju herci radi hrajú," pochvaľuje si tragikomédiu o piatich dámach, ktoré sa uzatvoria v penzióne "na konci sveta". Každá z nich pochádza z iných spoločenských vrstiev, niečo však majú spoločné. Chcú zabudnúť na vonkajší svet a svoj predchádzajúci život. Ich rozhodnutie neopustiť múry svojho úkrytu naruší až nová obyvateľka, zvláštna Fernande.
Za svojimi hrami cestuje Daumas veľmi často. "Až vtedy vlastne vidím, čo som stvoril, a môžem porovnávať." Herecký koncert Zity Furkovej, Zuzany Kronerovej, Anny Šiškovej, Szidi Tóbiás a Miroslava Nogu v réžii Juraja Nvotu videl už na premiére, inscenácia na neho zapôsobila veľmi dobre a aj ďalšie dve návštevy na Slovensku mu tento dojem potvrdili. A ako je to v porovnaní s inými interpretáciami Cintorína slonov?
"Zo všetkých a videl som ich asi šesťdesiat, mám najradšej štyri. Prvá je u nás v Avignone, veľmi minimalistická, v ktorej sú všetky ženy v rovnakých čiernych šatách, mladé, nenamaľované, jedinú dekoráciu tvorí kniha. Je to niečo medzi hraním a čítaním a je to fantastické. Ďalšou je tá v Paríži, ktorá je poňatá veľmi naturalisticky. A potom nasledujú Praha a Bratislava."
V pražskej inscenácii podľa neho až príliš dominujú herečky. "Je zrejmé, že sa veľmi dobre poznajú, sú zvyknuté na seba a cítiť, ako sa počas predstavenia zabávajú. Je to čistý herecký koncert, kde všetky ostatné divadelné prvky ustupujú do pozadia. Zaujímavosťou je, že Jiřina Jirásková, ktorá vznik predstavenia iniciovala, chcela prerobiť záver, aby hra nebola taká smutná, čierna, aby ľudia mali nádej."
A v čom je iné bratislavské spracovanie? "Využíva všetky vymoženosti divadla, okrem skvelých hereckých výkonov má dôležité miesto aj scénografia, kostýmy, hudba, predstavenie je v pravom slova zmysle divadelné."
Daumas priznáva, že text písal s úctou pred starobou, ale hotová hra ho upokojila. "Už starobu nevidím v čiernych farbách. S tým súvisí aj odpoveď na častú otázku, ktorú dostávam, či je Cintorín slonov hrou o smrti? To záleží na tom, z čoho vy máte úzkosť. Ja túto hru vnímam ako hru o živote."
